Štúdia, ktorá skúma možnosť využitia holubov na navádzanie rakiet alebo výskum plaveckých schopností mŕtvych rýb či cicavce dýchajúce cez konečník — aj to sú tohtoroční víťazi Ig Nobelových cien, ktorých vyhlásili 12. septembra, píše TASR na základe správy agentúry AP, ktorá je rozšírená o text z portálu The Guardian.
Dostali doláre (zimbabwianske)
Ig Nobelove ceny, rozdané menej ako mesiac pred oficiálnymi Nobelovými cenami, sú určené pre najnezmyselnejšie a najkomickejšie vedecké počiny roka, ktoré majú ľudí rozosmiať a prinútiť premýšľať. Organizuje ich časopis Annals of Improbable Research (Anály nepravdepodobného výskumu), odovzdávanie cien sa uskutočnilo na pôde Massachusettského technologického inštitútu (MIT).
Víťazi dostali priehľadnú škatuľu s predmetmi týkajúcimi sa Murphyho zákonov, ktoré boli témou večera, a takmer bezcenný šek v zimbabwianskych dolároch.
„Kým niektorí politici sa snažili, aby rozumné veci zneli šialene, vedci objavili niekoľko šialene znejúcich vecí, ktoré dávajú veľký zmysel,“ vyhlásil moderátor večera a editor časopisu Marc Abrahams.
Podujatie zahŕňalo niekoľko suchých prezentácií, ktoré prerušili opakované výkriky „prosím, prestaňte, nudím sa“. Súčasťou programu bola aj pesničková súťaž inšpirovaná Murphyho zákonmi, piesne sa venovali napríklad kapustovému šalátu či právnemu systému.
Vlasy rastú inak a bolestivé placebo je dobré
Víťazov ocenili v desiatich kategóriách – od mieru až po anatómiu. Medzi laureátov patria aj vedci, ktorí ukázali, že čilská vínna réva imituje tvary okolitých umelých rastlín. Ocenili tiež štúdiu, ktorá skúmala, či sa vlasy na hlavách ľudí žijúcich na severnej pologuli točia v tom istom smere ako vlasy ľudí žijúcich na južnej pologuli. Zistili, že nie a ľuďom na južnej pologuli sa vlasy zvyčajne točia v protismere hodinových ručičiek. Špekuluje sa, že dôvodom môže byť Coriolisov efekt, ktorý spôsobuje aj odlišnú rotáciu tornád na severnej a južnej pologuli. Podľa samotného autora štúdie, je to ale nepravdepodobná hypotéza.
Medzi víťazmi je aj skupina vedcov, ktorí ukázali, že liečivo, ktoré v skutočnosti nie je liečivom, no vyvoláva vedľajšie účinky, môže byť účinnejšie ako iné „liečivo“, ktoré nie je liečivom a nemá vedľajšie účinky. Konkrétne išlo o kapsaicínový nosový sprej.
Dýchanie cez zadok a opité červy
Uspela aj štúdia, podľa ktorej niektoré cicavce dokážu dýchať prostredníctvom konečníka. Jej autor Takanori Takebe sa priznal k zmiešaným pocitom, keď sa dozvedel o ocenení, no potom sa potešil, keď zistil, že štúdia síce najprv rozosmiala, ale potom aj nútila premýšľať.
Na štúdii začal pracovať počas pandémie nového koronavírusu, keď nemocniciam chýbali prístroje na umelú pľúcnu ventiláciu a jeho cieľom bolo prioritne pomôcť. Všimol si totiž, že niektoré zvieratá dokážu dýchať aj cez konečník. Následné pokusy s myšami, potkanmi či ošípanými dokázali, že kyslík môže byť absorbovaný aj cez konečník aj u niektorých cicavcov, čím podporuje normálne dýchanie.
Julie Skinnerová Vargasová si prevzala cenu za mier v mene svojho zosnulého otca B. F. Skinnera, ktorý je autorom štúdie o raketách navádzaných holubmi.
Ďalšie ocenenie získal aj výskum ako oddeliť pomocou chromatografie opité a triezve červy v rámci výskumu o polyméroch.
Plávanie mŕtveho pstruha, či plašenie dojníc
Holandskí vedci si zase hodili mincou až 350 757-krát, aby otestovali hypotézu Persiho Diaconisa, bývalého kúzelníka a profesora štatistiky na Stanfordskej univerzite. Potvrdili to, čo si myslel a zistili, že hádzanie mincou s trošku väčšou pravdepodobnosťou dopadne na rovnakú stranu, na akej bola pred hodením.
Profesor biológie James Liao dostal cenu v kategórii fyzika za štúdiu, ktorá demonštruje a objasňuje plavecké schopnosti mŕtveho pstruha. „Zistil som, že živá ryba sa hýbe viac ako mŕtva ryba, ale nie zasa až o toľko,“ vyhlásil laureát, pričom v ruke držal umelú rybu.
Ocenenie získal aj starý výskum z roku 1940, kde vedci skúmali faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka v stádach dojníc. Na kravy umiestnili mačku a papierové vrecko, ktoré praskali a skúmali, či vydesené dojnice majú menej mlieka.
Zistili, že vystrašená krava má naozaj menšiu produkciu. Neskôr mačku z pokusu vynechali, keďže sa im javila ako zbytočná.
Nahlásiť chybu v článku