Príbehy o neslobode sú pre súčasnú generáciu mimoriadne vzdialené. Kým v súčasnosti nemusíme pri prechádzaní väčšiny hraničných prechodov ani len zastaviť, v minulosti prinášalo riziko sa k nim čo i len priblížiť. Snaha o ich nezákonné prekročenie pritom často končila smrťou. Príbeh Hartmuta Tautza preto nie je len príbehom tragickej smrti jedného mladého muža, ale neslobody celého východného bloku.

Počas týchto dní zaznela otázka o tom, čo nám pred 31 rokmi priniesla Nežná revolúcia, mnohokrát. Jednu z tých menej priamych odpovedí poskytuje tragický príbeh, ktorý sa v auguste 1986 odohral na československo-rakúskom pohraničí priamo v Bratislave. Iba 18-ročnému mladíkovi vtedy na dosiahnutie vytúženej slobody chýbalo posledných 20 metrov, ktoré však nikdy neprekonal. Roztrhali ho totiž psy pohraničnej stráže.

Otec zomrel, mamu oklamal

Harmut Tautz mal v roku 1986 len 18-rokov. Narodil sa v Nemeckej demokratickej republike, kde prežil aj celé svoje detstvo a dospievanie. Túžil byť umelcom, hudobníkom, k čomu ho viedol jeho otec, ktorý sa venoval opernému spevu. Súdruhovia však boli neúprosní. Tautz mal rodinu, ktorá emigrovala na západ a mladík preto hrať nemohol, dokonca ani v armádnom súbore. V maturitnom ročníku prišiel o otca a zrejme krátko na to sa aj finálne rozhodol. Utečie. Cez Železnú oponu do sveta slobody.

Mamu oklamal. Povedal jej, že ide na školský výlet do Leningradu, ktorý dnes na mapách nájdete ako Petrohrad. Namiesto toho odcestoval do Bratislavy, aby cez hranice Československa ušiel do susedného Rakúska. O nemeckej Stasi (obdoba ŠTB) totiž kolovali všelijaké historky, ktoré sa zhodovali v krutosti, akou tajná služba zaobchádzala s nepohodlnými občanmi. Ubytoval sa v Karlovej Vsi na vysokoškolskom internáte Družba a niekoľko dní chodil pozorovať rôzne úseky štátnej hranice Československa a činnosť pohraničnej stráže.

Utiecť chcel za Petržalkou

Nakoniec si vybral hraničný úsek v Petržalke, kde sa územie Rakúska nachádzalo len niekoľko stoviek metrov od posledných domov. Večer 8. augusta sa vydal k benzínovej pumpe na vtedajšej Kossuthovej ulici (dnes Panónska cesta). Prekročil cestu a železničnú trať, za ktorou kliešťami prestrihol tylový plot. Pokračoval cez kukuričné pole a podarilo sa mu prestrihnúť aj plot na tzv. signálnej stene. Stačilo už len utekať a bol by v Rakúsku. Pri prestrihnutí vodičov na signálnej stene však nastal skrat a na varovný signál okamžite zareagovala slúžiaca dvojčlenná pohraničná hliadka.

Ivan Hirner a Oldřich Kovář sa okamžite vydali k miestu narušenia signálnej steny spoločne so skupinou služobných psov nazývaných v praxi „svorka samostatne útočiacich psov“. Tie boli už od šteniat cvičené na mimoriadne agresívny zásah proti narušiteľom štátnej hranice. Po dosiahnutí miesta, kde sa Tautzovi podarilo prekonať signálnu stenu, Ivan Hirner naviedol dvojicu pohraničných psov na stopu a vypustil na útok.

Dotrhali ho psy, mohol však prežiť

Tautz utekal približne 250 metrov. Na dosiahnutie Rakúska mu chýbalo posledných 20. Proti dvojici zúrivých psov však nemal absolútne žiadnu šancu. Tie ho doslova oskalpovali. Podľa výpovedi Oldřicha Kovářa mal Tautz stiahnutú kožu aj s vlasmi na zátylku, krvácal zo spánku a ďalšie početné zranenia mu psy spôsobili prakticky po celom tele. Stále bol však pri živote. Pohraničná stráž ale namiesto poskytnutia pomoci začala pátrať po ďalších narušiteľoch štátnej hranice.

Útok na Tautza sa podľa záznamov odohral o 22.25. Do nemocnice bol však nemecký mladík prevezený až po 23. hodine. V bratislavskej Vojenskej nemocnici zraneniam o 1.15 podľahol, príčinou smrti bol podľa lekárov hemoragický šok. Podľa pitevnej správy však Tautz pri útoku psov neutrpel žiadne zranenie, ktoré by bolo nezlúčiteľné so životom. V prípade, že by mu bola včas poskytnutá odborná zdravotná pomoc, by útok pohraničnej stráže prežil.

Podľa vyjadrenia Libora Svobodu z Ústavu pre štúdium totalitných režimov pre český Seznam, zomrelo v časoch socializmu pri pokuse o prekročenie československých hraníc asi 280 ľudí. Tautz bol poslednou obeťou pohraničných psov, ktorí boli krátko po auguste 1986 po ostrej kritike vyradené zo služby. Za jeho smrť však nebol dodnes nikto potrestaný. V roku 2017 bol však Harmut Tautz slovenským súdom rehabilitovaný a v roku 2016 začali prípad vyšetrovať aj nemecké úrady.

Ak by Tautz tušil, že o tri roky sa Günter Schabowski počas svojej tlačovej konferencie pomýli a ľudia ešte v ten večer po 28 rokoch prekročia Berlínsky múr, zrejme by do Bratislavy nikdy neprišiel. Čo teda priniesla Nežná revolúcia? Okrem iného zachránené životy tých, ktorí chceli prekročiť štátne hranice a spoznávať svet na druhej strane plotu s ostnatým drôtom.