Súčasne navrhol, aby bola strešná konštrukcia katedrály kovová, pretože „by bola dvakrát ľahšia ako drevená“. Dodal, že kovová konštrukcia by sa vyrábala v dielňach a ku katedrále by bolo možné priviezť ju na lodiach po Seine. Spresnil, že krov z titánu „by bol ľahší“ a vyznačoval by sa aj „mimoriadnou odolnosťou“.
Na margo záväzku prezidenta Emmanuela Macrona, že požiarom poškodený Chrám Matky Božej bude obnovený „v priebehu piatich rokov“, Wilmotte povedal, že „rýchlosť pramení z dobrej analýzy“ skutkového stavu. Uviedol, že v súčasnosti sa dá stavať „relatívne rýchlo“, pričom však upozornil, že náročnejšie postupy či použitie odľahčených materiálov si vyžiadajú viac času.
Takto, ako uviedol v štúdiu France Inter bývalý minister vnútra a súčasný primátor mesta Lyon Gérard Colomb, je „možné stvoriť Notre-Dame 21. storočia“.
V následnej diskusii jedna z poslucháčok, povolaním architektka, uznala, že moderné stavebné materiály skutočne umožňujú rýchlejšie napredovanie stavby. Upozornila však na ich oveľa nižšiu trvácnosť. Wilmotte na túto jej pripomienku nereagoval, napísal vo svojom článku denník Le Parisien.
Le Parisien však priniesol aj slová britského odborníka Francisa Mauda, ktorý je riaditeľom architektonického štúdia Donald Insall Associates zapojeného do rekonštrukcie zámku Windsor po jeho požiari v roku 1992.
Maude totiž upozornil, že rekonštrukciu Notre-Dame by mohol spomaliť aj nedostatok kvalifikovaných remeselníkov, ktorí vedia pracovať s kameňom, drevom, olovom, či sklom. „V celej Európe je ich veľký nedostatok,“ varoval.
Britský architekt Giles Downes, ktorý sa tiež podieľal na rekonštrukcii zámku vo Windsore, však konštatoval, že Francúzsko to bude mať ľahšie ako Británia v čase rekonštrukcie Windsoru. Vysvetlil, že Francúzsko „nájde kvalifikovaných remeselníkov“ z radov spoločenstva Compagnons du Tour, ktoré združuje tisíce vysoko kvalifikovaných remeselníkov využívajúcich tradičné stavebné techniky.
Podľa Downesa nebude problém ani so stavebným materiálom vrátane dubového dreva. Poznamenal, že „v severnej Európe vysádzame viac dubov, ako používame“.
Downesa vyjadril súčasne radosť, že mohutný požiar bez väčšieho poškodenia prežili všetky vysoko cenené vitráže katedrály Notre-Dame, pretože „takéto staré sklo sa dá len veľmi ťažko napodobniť“.
Na základe vlastných skúseností Downes podľa agentúry Reuters uviedol, že „vždy pomôže, ak je na začiatku jasné rozhodnutia a viete, aké sú vaše ciele“. „Potom zostáva už len otázkou, či máte k dispozícii kvalifikovaných remeselníkov,“ dodal.
Maude vysvetlil, že vo Windsore bola sutina po požiari preosiata, aby sa zistilo, ktorý kúsok muriva, stropného dreva, sadry alebo skla môže byť zachránený a začlenený do obnovenej budovy.
Dodal, že „v počiatočnom štádiu je najťažšou otázkou, aká veľká časť stojacej štruktúry má byť spevnená a zachovaná, a koľko z nej treba odstrániť a prestavať„.
Maude podľa Reuters ubezpečil, že Notre-Dame sa znova zaskvie v celej svojej kráse, „možno aj skôr“, ako Parížania dúfajú. Poukázal v tejto súvislosti na rekonštrukciu vojnou zničenej Varšavy, či katedrály v Drážďanoch a Kolíne nad Rýnom zničených počas vojny zápalnými bombami, alebo aj obnovu windsorského zámku, ktorá sa skončila do 20. novembra 1997 – dňa osláv zlatej svadby kráľovej Alžbety II. a princa Philipa.
Denník Le Parisien v stredu napísal, že pri rekonštrukcii Notre-Dame by mohli byť využité aj údaje, ktoré niekoľko rokov zhromažďuje tím amerických architektov s cieľom vyhotoviť mimoriadne detailný model parížskej katedrály. Americký tím už avizoval, že je ochotný poskytnúť svoje laserom nasnímané údaje Parížu.
Iniciátorom tohto projektu bol profesor umenia Andrew Tallon, veľký frankofil a obdivovateľ stredovekej architektúry – obzvlášť gotickej. Tallon, ktorý vlani v novembri zomrel, od roku 2011 s použitím laserových prístrojov s vysokou presnosťou snímal vonkajšok aj vnútro parížskej katedrály.
Nahlásiť chybu v článku