Aj pri tej najväčšej snahe sa však občas stane, že predsa len naletíme a necháme sa oklamať. Ľudia sú totiž mimoriadne kreatívni, a to nielen v tom dobrom zmysle, ale aj v tom menej príjemnom. Dôkazom je Charles Ponzi, ktorý sa do dejín zapísal ako jeden z najväčších podvodníkov.
Do Ameriky prišiel len s niekoľkými dolármi vo vrecku
Možno ste už aj vy počuli o Ponziho schéme. Ide o pyramídovú „hru“, ktorá sľubuje, že v krátkom čase získate obrovský majetok. Ten majetok však pozostáva len z peňazí, ktoré podvodník predtým vylákal od iných ziskuchtivých ľudí. Ako ste si možno domysleli, schéma bola pomenovaná po slávnom podvodníkovi, Charlesovi Ponzim. Bol obyčajným pracujúcim mužom, z ktorého sa však vďaka podvodu stal v priebehu niekoľkých mesiacov multimilionár.
Charles Ponzi bol pôvodom z Talianska, v roku 1903 však emigroval do Ameriky, píše portál All That Is Interesting. Podobne ako množstvo iných prišelcov, aj on dúfal, že ho tu čaká lepší život. Vyskúšal niekoľko rôznych povolaní, až sa napokon zamestnal v banke Bank Zarossi, ktorej služby v tom čase využívalo množstvo Talianov žijúcich v Amerike. Banka však po čase skrachovala a Ponzi tak skončil bez práce.
Začal sa živiť drobnými podvodmi a pašovaním, za čo skončil na istý čas vo väzení. Prostredníctvom listov však nadviazal kontakt s istým španielskym obchodníkom a keď múry väznice opustil, bolo mu jasné, že napriek trestu sa čestnou prácou živiť nebude. Ako informuje portál TIME, v roku 1919 začal skupovať poštové kupóny. Tie umožnili odosielateľovi vopred kúpiť poštovné. Príjemca pošty potom mohol kupón vymeniť za poštovné známky, ktoré mu umožnili odoslať späť svoju odpoveď prednostne.
Investori mu bez váhania zverovali úspory
Samotné vykupovanie týchto kupónov nie je ilegálne, Ponzi však zistil, ako sa vďaka nim môže obohatiť. Založil si dokonca spoločnosť s názvom Securities Exchange Company, vďaka ktorej mohol kupóny kupovať v krajinách so slabšou ekonomikou a nechať si ich preplácať v krajinách, kde bola na tom ekonomika lepšie.
Okrem toho, Ponzi sa zameral na trénovanie agentov, ktorých úlohou bolo presviedčať investorov, že vďaka jeho spoločnosti zarobia v priebehu niekoľkých dní dvojnásobok svojej investície plus úroky. Ponziho biznis bol čoraz úspešnejší a investori mu bez váhania zverovali svoje úspory. Peniaze, ktoré sa k nemu dostávali, však postupne prestal míňať na poštové kupóny a namiesto toho si nimi omastil vlastné vrecká. Z času na čas vyplatil niektorého z investorov, aby sa zdalo, že všetko funguje tak, ako má.
Ponzi tak vytvoril schému, v rámci ktorej oklamal a o peniaze obral viac ako 40 000 investorov, ktorých neustále presviedčal o tom, že sa k peniazom dostanú už čoskoro. Stačilo mu len 6 mesiacov na to, aby sa stal milionárom. Koniec zlatých časov nastal pre Ponziho v roku 1920, keď sa o jeho biznis začali zaujímať novinári z dnes už neexistujúceho časopisu The Boston Post, píše portál The Smithsonian Magazine.
Zomrel chudobný v charitatívnej nemocnici
Článok publikovaný 24. júla 1920 odhadol, že Ponzimu sa podvodom podarilo získať až 8,5 milióna dolárov. Vlastnil obrovskú vilu, v ktorej ho obsluhoval vlastný personál, niekoľko áut a množstvo iných majetkov. Ponziho bohatstvo tak prilákalo ďalších investorov, vrátane policajtov, kňazov či politikov. Pre New York Times sa totiž vyjadril, že pochádza z bohatej Talianskej rodiny. Nepriznal, že do Ameriky prišiel len s pár drobnými vo vrecku. Tvrdil, že študoval na prestížnej rímskej univerzite, akademický život mu však nevyhovoval.
Ponzi sa svoje úspechy rozhodol dokonca zdokumentovať aj vo forme autobiografie, ktorá vyšla pod názvom The Rise of Mr. Ponzi. Ponziho publicista William McMasters sa však tomu celému už ďalej nemohol prizerať a Charlesove nekalé taktiky vyzradil vyšetrovateľom. Podvodník tak opäť skončil vo väzení, z ktorého sa však niekoľkokrát pokúsil ujsť. Ponzi bol na svoj podvod hrdý a neustále dúfal, že v ňom bude môcť pokračovať aj naďalej.
Z väzenia bol napokon prepustený v roku 1934 a okamžite bol deportovaný do Talianska. K bohatstvu, aké sa mu podarilo nazhromaždiť okolo roku 1920, sa už nikdy viac nedostal a so svojimi peniazmi sa musela nadobro rozlúčiť aj väčšina investorov, ktorí mu sadli na lep. Charles Ponzi zomrel v charitatívnej nemocnici v roku 1949, pričom v čase svojej smrti jeho majetok predstavoval len 75 dolárov.
Nahlásiť chybu v článku