Od minulého týždňa sme svedkami dobročinnosti a hrdinských príbehov, ktoré vznikajú na slovensko-ukrajinských hraniciach. Pomoci sa chytili dobrovoľnícke organizácie aj široká verejnosť. K hranici Vyšné Nemecké sa v piatok vybral aj Patrik Paluga so štvoricou kamarátov z Dolného Kubína.
Keď prišli na miesto zistili, že tu štrajkuje organizácia. Chopili sa jej a spoločne s ďalšími dobrovoľníkmi sa im podarilo zvládnuť náročný začiatok víkendu. Hneď na úvod dodávame, že podľa slov Patrikovho kamaráta Tomáša, ktorý zostal na mieste dlhšie, sa situácia už otriasla. Toto je predovšetkým príbeh ľudí, ktorí robia čo môžu na 100 %, s veľkým srdcom a v niektorých prípadoch suplujú štát.
„Na hranici nebol nik kompetentný. Preto sme sa toho ujali my, chalani z Oravy, a nastavili sme celý imigračný postup, registráciu, prideľovanie free transportov a ubytovanie pre prichádzajúce deti a ženy. Do poobedia soboty tu neboli žiadni policajti, vojaci, zdravotníci ani Červený kríž. Nik z migračného oddelenia. Boli tu len dobrí ľudia, ktorí nahradili štát,“ napísal v stories na Instagrame cestovky Flying Banana jej zakladateľ Patrik Paluga.
V rozhovore nám objasnil, že kritická situácia vládla na hranici predovšetkým do soboty. Oni sa jej však nezľakli a rozhodli sa pomáhať, ako len mohli. Prečítajte si, ako to vyzeralo.
V piatok na hranici vládol chaos, našťastie pomáhali dobrovoľníci
Z Oravy vyrazili v piatok poobede na dvoch autách, ktoré doplna nabalili. „Vzali sme aj parák na drevo na varenie horúcej vody a podobne. Prišli sme tam okolo pol desiatej večer, do chaosu,“ hovorí Patrik.
Nachádzal sa tam iba jeden dobrovoľnícky stan, ktorý patril kňazom z gréckokatolíckej cirkvi. Rozložili teda svoj vlastný, vytiahli stôl a začali variť horúci čaj či pripravovať občerstvenie. „Zistili sme, že chýba koordinátor. Tak sme sa toho chopili a vytvorili registračné miesto, kde sme prihlasovali všetkých vodičov, ktorí mali záujem zadarmo odviezť prichádzajúcich Ukrajincov a ľudí, ktorí im chceli poskytnúť ubytovanie.“
Chýbajúcich zdravotníkov však nedokázali nahradiť. „Ľudia, ktorí prichádzali v piatok v noci a sobotu ráno sa pýtali na zdravotnú starostlivosť. Mali choré deti, dokonca jeden starší človek dostal na hranici porážku. Neboli tam žiadni zdravotníci a my sme nevedeli, ako im máme pomôcť.“
Červený kríž, policajti a finančná správa prišli v sobotu
Ako dodáva Patrik, od piatka do soboty boli na hraniciach iba oni, dobrovoľníci z okolitých dedín a kňazi. „Kmitali sme hore-dole a riešili všetko, čo bolo treba. V sobotu na obed už prišli ďalší vojaci zo špeciálnej jednotky, aj zopár policajtov a finančná správa, s ktorými sme si dali brífing o celom manažovaní migrantov, ktorí prechádzajú cez hranice,“ objasňuje situáciu.
Vďaka systému, ktorý sa im podarilo vypracovať, mohli odchytiť tých 5 % prechádzajúcich ľudí, ktorí nemali dohodnutý odvoz alebo ubytovanie a zabezpečiť im ich.
Varili horúci čaj, dávali ho ľuďom čakajúcim v rade celé hodiny
Do soboty obeda bol ich stánok na hranici jediný, ktorý mal k dispozícii horúcu vodu. „Dávali sme ju matkám, ktoré potrebovali teplú vodu do Sunaru, pripravovali sme čaj a kávu pre všetkých. Čaj sme nosili aj na stanovisko, kde sa kontrolovali pasy, pretože tam boli veľké rady ľudí a čakali na zime aj niekoľko hodín.“
Okrem toho pomáhali nasmerovať ľudí prechádzajúcich cez hranice na vlakovú stanicu, hľadali im na internete vlakové spoje a vysvetľovali prestupy, ktoré ich čakajú, kým dorazia do svojho cieľa. „Väčšina nevedela ani po anglicky, ani po slovensky. Snažili sme sa im pomôcť čo najviac,“ hovorí Patrik, ktorý zdôrazňuje obrovský problém v chýbajúcom koordinátorovi zo strany štátu, polície, vojakov aj zdravotnej starostlivosti.
Pomáhali cez deň aj v noci
„V sobotu poobede prišli mladí šikovní ľudia z organizácie Maltézski rytieri, ktorých sme zaškolili do nášho procesu. Veľmi nám pomohli,“ Patrik vyzdvihuje prácu ďalších dobrovoľníkov, tak ako aj gréckokatolíckych kňazov, ktorí podľa jeho slov pomáhali ľuďom od rána do večera, či už s batožinou alebo v podobe psychickej podpory. Dokonca sa im ozvali ľudia aj na Facebooku a Instagrame a buď prišli pomôcť aj osobne, alebo pomáhali zabezpečiť ubytovanie na diaľku.
Podarilo sa im pomôcť napríklad 17-ročnému chlapcovi z Ukrajiny, ktorého rodičia poslali z Ukrajiny, aby sa zachránil. Nevedel, kam ide, nemal žiadne plány. „Našťastie tam bol párik z Banskej Bystrice, ktorý čakal na rodinu s deťmi, ktorých by mohli ubytovať a postarať sa o nich. Prichýlili tohto chlapca a cez týždeň s ním pôjdu vybavovať papiere na cudzineckú políciu.“
Narazili na problémy, sústredili sa však na ľudí, ktorí ich potrebovali
Počas piatka a soboty dobrovoľníci narazili na niekoľko problémov. Patrik napríklad spomenul chýbajúci oficiálny zoznam ľudí, ktorí prejavili záujem ponúknuť ľuďom z Ukrajiny ubytovanie a zaregistrovali sa na oficiálnej stránke. Aj v tomto sa vynašli.
„Mali sme k dispozícii iba zoznam, ktorý sme si sami vytvorili od ľudí, ktorí nám napísali alebo zavolali, že sú ochotní poskytnúť ubytovanie. Zozbierali sme približne 500 mien a adries ľudí a spísali ich na štyri kusy A4 papiera.“
V mnohých veciach počas prvých dní na hranici nahradili štát. A práve títo dobrovoľníci boli oporou pre Ukrajincov. My si pravdepodobne ani len nedokážeme predstaviť, aké je to v mnohých prípadoch opúšťať nie iba svoje domovy, ale aj rodinu bez vidiny návratu alebo skorého stretnutia.
Patrik spomína, ako cez hranicu prešli dve mladé sestry s dieťaťom, ktorých rodičia zostali bojovať na Ukrajine. „Nemali kam ísť, boli v strese, ako dopadnú. Zobrali si ich kamoši na Oravu.“
Alebo prešiel dedko, ktorý bol zničený a sám. „Chcel ísť za sestrou do Francúzska, no stratil na ňu telefónne číslo. Sedel na lavičke a plakal. Postarali sme sa o neho a behom chvíle sme mu našli ubytovanie so stravou v susednej dedine, kde sa o neho postarajú. Veríme, že to dobre dopadne a stretne sa so svojou sestrou.“
Toto je iba niekoľko z emotívnych príbehov, ktoré Patrik, jeho kamaráti, ostatní dobrovoľníci, aj vojaci či ďalší prítomní na hraniciach s Ukrajinou aktuálne zažívajú. Patrí im obrovská vďaka za to, že sa v tejto chvíli zomkli a stoja pri tých, ktorí ich pomoc potrebujú.
Ak by ste mali záujem tiež podať pomocnú ruku, stále máte možnosť. Či už prostredníctvom poskytnutia domova, jedla, financií alebo priameho zapojenia sa, ako aj chlapci z Oravy.
Nahlásiť chybu v článku