Po výraznom boji s klimatickou zmenou, ktorú spôsobuje ľudstvo neúmernými emisiami skleníkových plynov, volajú vedci už desaťročia. Redukcia produkovania týchto plynov, najmä oxidu uhličitého, je však problémom, keďže má významné ekonomické dosahy. Aj preto sa hľadajú iné možnosti, ako bojovať s nerovnováhou plynov v atmosfére, ktorú spôsobuje práve oxid uhličitý a jednou z nich je jeho trvalé uchovávanie v skale. 

Vedci z projektu Solid Carbon, ako informuje portál Business insider, majú plán ako uchovávať CO₂ v hornine pod oceánom. Chcú stavať plávajúce plošiny na konkrétnych miestach, podobne, ako to robia teraz ropné plošiny na mori, ale tieto plošiny budúcnosti by mali naopak pumpovať do skaly oxid uhličitý.

Uchovanie v hornine navždy

Tieto plošiny by mali byť poháňané veternými turbínami, keďže by bolo kontraproduktívne, keby pri odstraňovaní CO₂ z atmosféry ho zároveň aj vytvárali.

Zatiaľ ide o pilotný projekt a nie je jasné, či zámer vedcov bude fungovať tak, ako dúfajú. Taktiež celý projekt je mimoriadne nákladný, pričom iba prvotná investícia vo forme prototypu by mala stáť asi 60 miliónov dolárov (približne 56 miliónov eur).

Vedci ale dúfajú, že oxid uhličitý, ktorý vstreknú do horniny pod oceánom, tam už navždy ostane, preto aj svoj projekt nazvali Solid Carbon (pevný či trvanlivý uhlík).

Samozrejme, nie všade je vhodné miesto na vstrekovanie, aj keď z tohto hľadiska by to nemal byť problém. Ideálna na to je čadičová hornina a vedci odhadujú, že na celej Zemi je toľko vhodných lokalít na tento proces, že by sa všetok vyprodukovaný oxid uhličitý ľudskou činnosťou dokázal v nich uchovať.

Ako by to fungovalo?

Celý plán prebieha prirodzeným procesom, ktorý sa aj teraz pomaly deje. Čadičová hornina je vysoko reaktívna a plná kovov, ktoré ľahko zachytávajú oxid uhličitý a chemicky sa s ním spájajú, pričom vznikajú uhličitanové minerály. Čadič má tiež tendenciu byť veľmi porézny, čo je opäť výhoda, lebo vytvára dostatok priestoru pre vytváranie uhličitanov. Voda obohatená o oxid uhličitý by sa tak vstrekla do podmorského čadiča a do dvoch rokov by plynný oxid uhličitý zreagoval a zmineralizoval, a tak by sa stal skalou uchovanou hlboko pod oceánom, ale už v pevnej forme.

To, že to môže fungovať, dokázal už projekt CarbFix na Islande, ktorý robí niečo podobné, avšak v malom meradle.

Záchrana pre ľudstvo?

Vedci majú vytipovanú aj lokalitu, kde by chceli celý projekt otestovať. Ide o miesto pri západnom pobreží Kanady, neďaleko ostrova Vancouver. Toto miesto je totiž dobre preskúmané, boli tam realizované viaceré geologické štúdie a vedecké expedície a vie sa veľa aj o povahe oceánskej kôry. Vedci tiež odhadli, že v tejto lokalite by bolo možné uložiť až 20-ročné globálne emisie uhlíka.

Ľudstvo sa ale na takéto projekty spoliehať úplne nemôže. Len vytvorenie prototypu je veľmi nákladné a neisté, keďže by mal len overiť funkčnosť a realizovateľnosť projektu. Následná stavba takýchto zariadení by sa musela počítať v stámiliónoch dolárov, pričom by neprodukovali žiadny badateľný ekonomický úžitok a museli by ich financovať vlády a štáty či dobrovoľníci, čo by mohol byť problém. Stále by to bola z hľadiska financií iba „kvapka v mori“ ak sa naplnia hrozby klimatológov.

Vedci aj napriek tomu veria, že spustenie pilotného projektu by sa mohlo začať do dvoch rokov.

Pozri aj:

Na morskom dne hľadali zemný plyn, našli niečo mimoriadne cenné: Podľa vedcov to prepisuje poznatky…