Počet ľudí, ktorých vek dosiahne trojciferné číslo, vzrastá. Kým v roku 2000 ich po celom svete bolo 151-tisíc, o 21 rokov neskôr ich už bolo 573-tisíc. Ľudia sa dožívajú stále viac a sú tak dobrou vzorkou pre vedcov.
Aké faktory ale stoja za dlhovekosťou? Ako píše vedkyňa Zhaoli Dai-Kellerová a vedec Perminder Sachdev z univerzity v Sydney v článku na portáli The Conversation, vytvorili metaštúdiu zloženú z 34 pozorovacích štúdií a identifikovali 4 kľúčové faktory, ktoré prispievajú k extrémnej dlhovekosti.
Pestrá strava s regulovaným množstvom soli
Storoční, či takmer storoční ľudia majú zvyčajne pestrú a rôznorodú stravu. V priemere 57 až 65 % svojho energetického príjmu majú zo sacharidov, 12 až 32 % z bielkovín a 27 až 31 % z tukov. Ich strava zahŕňa základné potraviny, ako sú ryža, pšenica, ovocie, zelenina a potraviny bohaté na bielkoviny, ako hydina, ryby a strukoviny a len málo červeného mäsa. Tento režim sa podobá stredomorskej strave.
Taktiež mnohí storoční konzumujú stravu s nízkym obsahom soli. Tradičná strava na Okinawe, kde žije množstvo storočných ľudí, obsahuje denne iba 1,1 gramu sodíka. WHO pritom odporúča maximálny príjem na úrovni 2 gramov sodíka, čo zodpovedá približne 5 gramom kuchynskej soli.
Ďalej vedci zistili, že tí, ktorí uprednostňovali vyšší príjem soli, mali 3,6-násobne vyššie riziko poškodenia funkcií organizmu oproti tým, ktorí mali normálny príjem soli.
Nižšia spotreba liekov
Ani dlhovekých ľudí neobchádzajú chronické ochorenia, avšak zvyčajne sa u nich vyvinú v neskoršom veku. Viac ako polovica z prehľadu mala bežné problémy, ako sú vysoký krvný tlak, demencia, alebo kognitívne poruchy.
Ukázalo sa ale, že dlhovekí ľudia užívali v priemere 4,6 liekov denne, podobná štúdia v Španielsku prišla s obdobným číslom a to, že ľudia vo veku približne 100 rokov užívali v priemere 4,9 liekov denne. Ľudia, ktorí sa pritom dožívali nižšieho veku, v tejto štúdii užívali v priemere 6,7 liekov denne.
Užívanie menšieho množstva liekov priamo súvisí s lepším zdravím a menším počtom zdravotných problémov a aj z toho vyplývajúce dlhšie dožívanie. Neznamená to ale, že by ste mali užívať menej liekov, ktoré sú vám predpísané, ale ak je to možné, zmeňte či upravte svoju životosprávu tak, aby lekári usúdili, že užívanie daného lieku už nie je pre vás potrebné.
Kvalitný spánok
Kvantita a kvalita spánku ovplyvňuje imunitný systém, hormóny, ale tiež kardiometabolické funkcie. Má tak priamy vplyv na obezitu, vysoký krvný tlak, či cukrovku. Dobrý spánok je spojený so zdravím a zníženým rizikom chronických ochorení.
V štúdii bolo až 68 % sto a viacročných ľudí spokojných so svojím spánkom. Optimálna dĺžka spánku je približne 7 až 8 hodín, pričom sa treba zamerať aj na kvalitu spánku, čo sa dá dosiahnuť pravidelným cvičením, zvládaním stresu, ale tiež vytvorením si pravidelnej spánkovej rutiny.
Životné prostredie
Viac ako 75 % storočných, či takmer storočných ľudí v štúdii žilo vo vidieckych oblastiach. Tento vzorec sa zhoduje aj s tzv. modrými zónami, čiže oblasťami, kde žije veľa storočných ľudí, ako je už spomínaná Okinawa v Japonsku, ale aj Sardínia v Taliansku, polostrov Nicoya na Kostarike, či Ikaria v Grécku.
Vystavenie prostrediu s dostatkom zelene je spájané s nižším stresom, depresiou, nižším krvným tlakom, menším rizikom rozvoja cukrovky 2. typu a srdcovými chorobami.
Ďalšie faktory
Vedci prízvukujú, že v prehľade neskúmali všetky faktory. Nefajčenie, vyhýbanie sa alkoholu, či aspoň nadmernému pitiu, fyzická aktivita a udržiavanie sociálnych vzťahov, sú tiež mimoriadne dôležité na dosiahnutie dlhovekosti.
Samozrejme, nikto nemôže zaručiť, že prijatím týchto zmien v životnom štýle sa naozaj dotyčná osoba dožije 100 či viac rokov, ale je tu minimálne vyššia šanca na predĺženie dožitia.
Nahlásiť chybu v článku