V koncentračnom tábore Bergen-Belsen zomrela pred 75 rokmi (podľa agentúry Reuters 12. marca 1945) Anna Franková, nemecké dievča židovského pôvodu, autorka svetoznámeho diela Denník Anny Frankovej. Obeťou nacistického teroru a jednej z posledných veľkých vyhladzovacích akcií sa stala ako 15-ročná. Denník začala písať v amsterdamskom úkryte, kde sa s rodinou a s ďalšími židmi ukrývala pred nacistickými prenasledovateľmi.
Anna Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom. V tomto nemeckom meste, v ktorom bol jej otec bankárom, prežila aj prvé roky svojho krátkeho života. V roku 1933 sa nemeckým ríšskym kancelárom stal Adolf Hitler a rodina preto z Nemecka odišla. Frankovci sa usadili v Amsterdame, kde si otec založil firmu Opekta. Anna Franková a jej sestra Margot začali v hlavnom meste Holandska navštevovať aj základnú školu.
V máji 1940 napadlo hitlerovské Nemecko Holandsko a do platnosti vstúpilo množstvo protižidovských zákonov a nariadení. Anna Franková ich neskôr opísala aj vo svojom denníku: „Židia musia nosiť židovskú hviezdu, židia musia odovzdať bicykle, židia nesmú cestovať električkou, môžu nakupovať len od 15.00 do 17.00 h, od 20.00 do 06.00 h nesmú vyjsť na ulicu, nesmú navštevovať divadlá, kiná ani zábavné podniky…“ Vtedy ešte netušila, že tieto jej riadky budú po druhej svetovej vojne čítať ľudia na celom svete.
Krátko po tom, ako Anna i jej sestra Margot nastúpili na amsterdamské židovské lýceum, sa 6. júla 1942 ich rodina utiahla do starostlivo pripraveného úkrytu. Stal sa ním zadný dom v otcovej firme – dve poschodia v budove na ulici Prinsengracht. V tomto úkryte strávila Anna Franková s ďalšími židmi viac ako dva roky.
Denník začala písať 12. júna 1942, na svoje 13. narodeniny
Verne v ňom zachytila život v úkryte, najmä všetky peripetie medzi jeho múrmi, dusivú atmosféru a zmeny ľudských charakterov. Na obyvateľov úkrytu padla totiž rýchlo ponorková choroba, človek nebol ani na chvíľu sám, nesmel sa nahlas zasmiať ani plakať. Celý čas v sebe obyvatelia úkrytu dusili zlosť, napätie či strach.
Do denníka pretavila všetky svoje pocity a na jeho stránkach možno jasne vidieť prerod malej, bezstarostnej Anny na rýchlo dospievajúce dievča.
Život v úkryte jej poskytol veľa možností spoznať ľudí a ich správanie, spoznať seba a pochopiť, čo chce v živote dokázať a čo je pre ňu dôležité. Rozhodla sa, že keď toto peklo pominie, bude novinárkou. Na jar 1944 si dala predsavzatie, že o celom skrývaní napíše knihu a ako predloha jej mal slúžiť práve tento denník.
Posledný zápis v denníku je z 1. augusta 1944
O tri dni neskôr, 4. augusta 1944, na anonymné telefonické udanie vtrhla do úkrytu polícia a všetkých zatkla. Do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa Frankovci aj ďalší obyvatelia úkrytu dostali jedným z posledných transportov – 3. septembra 1944.
Annina mama zomrela začiatkom januára 1945. Margot a Anna zomreli na týfus v tábore Bergen–Belsene v marci 1945, len niekoľko týždňov pred jeho oslobodením.
Koncentračné tábory prežil len Annin otec Otto Heinrich Frank, ktorý po vojne zabezpečil vydanie dcérinho denníka a založil Nadáciu Anny Frankovej.
V máji 1960 v dome na ulici Prinsengracht č. 263 v centre Amsterdamu otvorili múzeum Dom Anny Frankovej. Kniha s názvom Denník Anny Frankovej prvý raz vyšla v roku 1947. Neskôr ju preložili do viac ako 50 svetových jazykov, zdramatizovali i sfilmovali.
Jediné video Anny Frankovej
Aj keď existuje niekoľko jej fotografií, videozáznam existuje iba jeden. Ten bol vyhotovený 22. júla 1941, počas svadby Anniných susedov. Anna sa zázname vykláňa z balkónu a sleduje prechádzajúcich novomanželov.
Nahlásiť chybu v článku