Charles Blondin stojí pred lanom. Stovky ľudí tesne predtým vyslovili názor, že to nedokáže a spadne do vody. On však vzal vyrovnávaciu tyč a v ružových pančuchách pokrytých flitrami odhodlane vkročil na neistené lano. Ľudia sa s hrôzou pozerali na to, ako mladý muž riskuje život a prechádza po konopnom lane ponad vodopády. Mnohí sa na toto desivé predstavenie nedokázali pozerať.Dokonca sa našli aj takí, čo od hrôzy zamdleli. Charles Blondin svojím výkonom šokoval ľudí pred 162 rokmi a určite by si našiel svojich priaznivcov aj dnes.
Charles Blondin sa narodil 28. februára 1824 ešte pod menom Jean François Gravelet. Ako pripomína Smithsonian magazine, tak 165 centimetrov vysoký a 63-kilogramový muž mal v živote jednu veľkú vášeň a tou bolo chodiť po lane a zabávať ľudí.
Už vo veku 5 rokov vystupoval po prvýkrát vo francúzskom Lyone. Jeho zručnosť, ladnosť, no aj originalita z neho urobila obľúbenca davov, píše kniha od Chisholm a Hugha z roku 1911.
V roku 1855 odišiel Blondin do Spojených štátov na pokyn manažéra Williama Nibla. Začal vystupovať v cirkuse, no stále sníval o niečom veľkom. Niečom, čo upúta davy a pritiahne na seba pozornosť.
Blondin prvýkrát prišiel k Niagarským vodopádom začiatkom roka 1858 a okamžite mu napadla myšlienka, ktorá ho neustále držala, píše portál Niagara falls info. Bude to on, kto zdolá tieto divoké vody na hranici medzi Spojenými štátmi a Kanadou na lane a bez istenia.
Prvý prechod
Mohol byť hocijakým mužom, no nie takým, ktorý nad niečím dlho uvažuje a napokon to ani nezrealizuje. V júni 1859 natiahli 340 metrov dlhé lano ponad Niagarské vodopády. Lano z konope o hrúbke niečo cez 8 centimetrov sa nachádzalo vo výške asi 50 metrov nad hladinou. Ak by Blondin stúpil vedľa, alebo ak by neudržal rovnováhu, bola by iba veľmi malá šanca, že by to prežil.
Keď bolo lano upevnené, zvedaví diváci, ktorých bolo viac ako 25-tisíc, sa zhromaždili pozrieť si tento úžasný akrobatický výkon. Ráno 30. júna 1859 pricestovalo veľké množstvo ľudí vlakmi, no i parníkmi, aby boli svedkami jednej z dvoch vecí – veľkého úspechu alebo veľkej tragédie. Nič medzitým neprichádzalo do úvahy.
Zvedaví ľudia skúmali lano a zhodnocovali tento čin. Až na pár výnimiek ľudia neverili, že niečo také, ako prechod iba na lane ponad vodopády bude možné.
Krátko pred 17. hodinou sa Blondin v ružových legínach s flitrami a s vyvažovacou tyčou stavia na kraj lana. Na nohách má jemné kožené topánky s mäkkou podrážkou, aby dokázal na lane dobre stáť. Ako pripomína Smithosian, deti sa schovávali za matky a niektorí pozorovatelia od hrôzy omdleli.
Blondin si to náramne užíval, v tretine si sadol na lano a z lode pod ním si vytiahol až k sebe fľašu vína. Napil sa z nej a ďalej pokračoval vo svojom šialenom čísle. Keď prešiel na kanadskú stranu, zobral fotoaparát a vracal sa naspäť, pričom vyhotovil fotografiu. V priebehu jedného dňa sa z neho stala slávna osoba a dostal prezývku Charles Blondin, ktorú si osvojil a prijal za svoje meno.
Ďalšie prechody
Blondin si okamžite rezervoval ďalšie predstavenia. V nich stále viac a viac šokoval publikum. Po lane prechádzal napríklad s fúrikom, s vrecom cez hlavu, takže nevidel, kde vlastne ide, alebo si v strede lana sadol, rozložil oheň a urobil omeletu. Na svojom chrbte preniesol po lane aj svojho manažéra alebo po ňom chodil na chodúľoch. Zdalo sa, že Blondin z lana jednoducho spadnúť nemôže.
Jediný pád zavinený iným
Jeho sláva raketovo stúpala a mnohé mestá či štáty chceli, aby Blondin chodil na lane práve u nich. Za svoju kariéru navštívil Čínu, Japonsko, Austráliu, Indiu a mnohé štáty v Európe.
V roku 1860 účinkoval v Royal Portobello Gardens v írskom Dubline. Počas predstavenia sa však lano pretrhlo a to spôsobilo spadnutie lešenia. Aj keď sa Blondinovi nestalo nič, kvôli pádu lešenia zomreli dvaja pracovníci. Uskutočnilo sa vyšetrovanie a Blondin a jeho manažér neboli z ničoho obvinení. Avšak neskôr bol na nich vydaný zatykač, písali noviny The Irish Times, 24. augusta 1860 na tretej strane. Posledné vystúpenie absolvoval viac ako 70-ročný v roku 1896.
Počas svojej kariéry zdolal Niagarské vodopády na lane viac ako 300-krát a údajne na lane za celú svoju profesionálnu kariéru prešiel 10-tisíc míľ (16-tisíc kilometrov). Nikdy však nemal životné poistenie, jednoducho si veril, že to vždy zvládne.
Iba rok po tom, ako Blondin poslednýkrát vystúpil, ukončil aj svoju životnú púť. Trpel na cukrovku, na následky ktorej aj zomrel. Zanechal po sebe slušnú pozostalosť, takmer 2 000 libier, čo je v súčasnosti majetok viac ako 200-tisíc britských libier.
Zomrel 22. februára 1897 vo veku nedožitých 73 rokov. Za svoj život bol až trikrát ženatý a zanechal po sebe 8 detí. Je pochovaný v Londýne na cintoríne Kensal Green.
Meno Charles Blondin sa stalo synonymom povrazolezectva a mnohí iní sa chceli práve na mene „Blondin“ priživiť a nachali sa tak oslovovať. Jeho osoba sa dokonca spojila aj s prezidentom Abrahamom Lincolnom.
Toho na karikatúre zobrazili ako Blondina, ktorý na fúriku tlačí americkú vlajku a na chrbte nesie svojich mužov.
Nahlásiť chybu v článku