Nemusíte stráviť hodiny v lietadle, aby ste na dovolenke zažili niečo výnimočné. Kutná Hora je miestnom, ktoré poteší milovníkov kultúry, ale aj bizarností. Navyše, nachádza sa v susednom Česku, na výlet tak neminiete celý majetok.

Unikát na skok od Bratislavy

Mesto Kutná Hora sa nachádza v Stredočeskom kraji, je vzdialené približne 70 kilometrov od Prahy a len niečo vyše troch hodín jazdy autom z Bratislavy. Vďaka ťažbe striebra patrila v 14. storočí medzi najvýznamnejšie české kráľovské mestá. Mesto dokonca získalo titul mestskej pamiatkovej rezervácie a zapísalo sa na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ako informuje samotný web UNESCO, Kutná Hora je popretkávaná architektonickými a umeleckými skvostmi. Nájdete tu napríklad Chrám svätej Barbory, ktorý mal zásadný vplyv na ďalší vývoj architektúry v strednej Európe.

TripAdvisor odporúča navštíviť aj České múzeum striebra, miestne múzeum čokolády a čokolatériu, zážitkové múzeum Aliens vs. Predators, hrad Kačina, kamennú gotickú fontánu a mnoho ďalšieho. Navyše, kalendár akcií tohto mesta je plný na prasknutie. Jedným z najväčších lákadiel Kutnej Hory je ale jednoznačne tzv. Kostnica Sedlec v Kostole všetkých svätých. Kostol vyzerá navonok nenápadne, no ukrýva niečo, čo skutočne nie je pre slabšie povahy.

Patrí medzi tie najnavštevovanejšie pamiatky Stredočeského kraja, ba dokonca celého Česka. Podľa portálu Sedlec ju každoročne navštívi viac ako 400 000 až 500 000 zvedavcov. História kostola kostí sa podľa CNN začal písať v roku 1278, keď český kráľ poslal opáta Sedleckého do Jeruzalema.

Vraj sa vrátil s nádobou tzv. halkedamskej zeminy z Golgoty (hovorilo sa, že telá sa v nej rozložia do 24 hodín), miesta, kde údajne došlo k ukrižovaniu Ježiša Krista, a rozsypal ju po miestnom cintoríne. Ľudia verili, že duša zosnulého tak bude spasená.

Pochovali tu tisícky ľudí

Následne podľa webu Sedlec prudko vzrástol záujem o pochovávanie na tomto mieste. Pochovávaní tu boli nielen miestni, ale aj ľudia zo šíreho okolia. Po morovej rane v roku 1318 tu našlo miesto svojho posledného odpočinku už 30 000 ľudí. Ďalších 10 000 zosnulých tu bolo pochovaných počas husitských vojen (podľa niektorých zdrojov je v podzemí ešte omnoho viac pozostatkov).

V 15. storočí bol cintorín zrušený (v súčasnosti je cintorín v blízkosti kostola opäť funkčný) a v roku 1511 dostal jeden z mníchov za úlohu kosti v kostnici usporiadať. Naskladal ich na kopy do pyramíd, ktoré mali symbolizovať nebeské hory.

Opätovným usporiadaním kostí bol v roku 1870 poverený rezbár František Rint a výsledok bol podľa webu Sedlec Ossuary šokujúci. Vytvoril z nich prepracované sochy, lustre či svietniky. Reťaze vytvorené z kostí sú rozvešané akoby to bol krepový papier na narodeninovej oslave. Mráz po chrbte prejde človeku aj pri pohľade na girlandy vyrobené z ľudských lebiek a na erb z kostí.

Ústredným prvkom kaplnky je však podľa BBC rozľahlý luster, ktorý aspoň raz obsahuje každú kosť v ľudskom tele a na konci každého zo siedmich ramien lustra sú lebky, ktoré hľadia von – akoby na večnú stráž.