Havária, ktorá sa udiala presne pred 38 rokmi v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ patrí do dnešného dňa k najtragickejším v dejinách výroby energie z jadra. Katastrofa nezasiahla iba Ukrajinu, ale vietor roznášal rádioaktívne častice po širokom okolí a zasiahol väčšinu Európy.

26. apríla 1986

Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyli uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. Nachádzali sa v nej štyri jadrové bloky, pričom štvrtý bol dokončený ako posledný z nich a ďalšie dva boli rozostavané. Všetky štyri reaktory boli typu RBMK-1000. (rusky: reaktor boľšoj moščnosti kipjaščij, čiže kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom).

Aj keď štvrtý blok už bol v prevádzke, neboli vykonané všetky bezpečnostné skúšky. V sobotu 26. apríla teda mala byť vykonaná skúška na otestovanie schopnosti reaktora vyrábať dostatočné množstvo elektriny na napájanie bezpečnostných systémov reaktora, v prípade súčasného výpadku energie z reaktora a vonkajších zdrojov elektrickej energie, uvádza správa Medzinárodnej atómovej agentúry.

Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať a časť personálu navrhovala jeho odstavenie. Ďatlov však trval na pokračovaní testu.

Desaťnásobný výkon

V reaktore RBMK sa v tom momente nachádzalo 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré pôsobili ako brzda, teda prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče, aby opäť naštartoval reakciu. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary.

O 1:23:40 stlačili operátori tlačidlo „AZ5“ (аварийная защита – havarijná ochrana), ktoré znamená rýchle odstavenie reaktora – kompletné zasunutie všetkých regulačných tyčí, vrátane ručne ovládaných tyčí, ktoré boli predtým neobozretne vytiahnuté, uvádza Interesting Enginnering.