Obdobie klesajúcich cien pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach sa zrejme na istý čas končí. Slovenskí motoristi musia počítať s návratom cien benzínov nad hodnotu 1,5 eura za liter.
Ako uviedol pre agentúru SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček, situácia na trhu s ropou sa totiž v priebehu týždňa dramatizovala, keďže investori započítavajú eskaláciu konfliktu na Blízkom východe a potenciálne narušenie produkcie ropy v regióne, ktorá tvorí tretinu globálnej produkcie. Americký prezident uviedol, že Spojené štáty diskutovali o úderoch na iránske ropné zariadenia (produkcia 3 miliónov barelov za deň) ako o odvete za raketový útok Teheránu na Izrael.
Riziková prirážka
„Rast ropy je tak aktuálne tlačený geopolitickou rizikovou prirážkou. Z historického pohľadu vývoja cien vieme, že podobné rasty bývajú krátkodobého charakteru, aj keď samozrejme riziká vyššej eskalácie konfliktu nikdy nemožno podceňovať. V tejto situácii očakávame, že cena ropy by mala zotrvať istý čas na vyšších úrovniach s čakaním na cenové vplyvy reálnych výpadkov produkcie a rýchlosťou ich saturácie zo strany kartelu OPEC+. Pokiaľ reálne nedostatok ropy na trhu nenastane, ceny klesnú na pozadí dostatočných produkčných kapacít a neistého vývoja dopytu pri oslabenej globálnej ekonomike. V preklade pre domáce ceny palív očakávame v nasledujúcom týždni rast cien a neskôr na určitý čas možný návrat benzínu nad priemerné úrovne 1,5 eur za liter,“ povedal Boháček.
Zastavenie zlacňovania na slovenských benzinkách očakáva aj analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Rázny odraz cien ropy v uplynulých dňoch sa podľa neho pretaví do zastavenia zlacňovania palív na Slovensku. „Naopak možno očakávať, že ceny benzínu by sa mohlo vrátiť nad 1 euro a 50 centov a ceny nafty sa priblížiť k 1 euru a 45 centov, ak geopolitická nervozita neustúpi. Stále však budeme tankovať podstatnej lacnejšie ako v rovnakom období minulého roka,“ dodal Pánis.
Priemerné ceny benzínu na domácich čerpacích staniciach v 39. týždni tohto roka zotrvali v porovnaní s minulým týždňom bez výraznejších zmien. Benzín natural 95 oktánov sa v priemere predával približne rovnako za 1,475 eura za liter a cena 98-oktánového benzínu bola 1,687 eura za liter. Liter motorovej nafty sme v rovnakom období zakúpili ešte o málo lacnejšie a v priemere za 1,401 eura za liter.
V regióne strednej Európy tankujeme najdrahší benzín
V porovnaní s okolitými krajinami tankujeme benzín opätovne najdrahšie v regióne strednej Európy. Na druhej strane, máme najlacnejšiu naftu s výnimkou Česka, kde sú ceny ešte o 6 centov výhodnejšie a rovnaké ako v Maďarsku. Ceny benzínu sú u nás priemerne o 14 centov nižšie ako v EÚ a o 18 centov ako v krajinách eurozóny. Nafta je doma lacnejšia o 10 centov ako v EÚ, respektíve o 13 centov v porovnaní s eurozónou.
Korekcia cien palív smerom nahor príde podľa Pánisa v celej Európe. „Hoci benzín ostane naďalej najlacnejší z okolitých krajín EÚ v Česko aj Poľsku, predpokladáme, že oboch krajinách sa čoskoro vráti nad 1 euro a 40 centov. V Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku aj Slovinsku by sa mohol vrátiť podobne ako u nás k 1 euro a 50 centom či nad túto hladinu,“ doplnil Pánis.
Nafta podľa neho ostane v stredoeurópskom regióne najlacnejšia v Českej republike, no je potrebné počítať, že jej cena sa odrazí naspäť nad 1 euro a 35 centov a v prípade Poľska sa posunie výraznejšie nad 1 euro a 40 centov. „V prípade Rakúska a Maďarska pôjde nad 1 euro a 50 centov. To isté bude platiť o Chorvátstku pričom priemerné slovinské ceny pôjdu zrejme nad 1 euro a 55 centov,“ doplnil Pánis.
Ceny ropy Brent sa v závere tohto týždňa pohybovali na 77,70 a WTI pri úrovni 73,70 amerických dolárov za barel, čím medzitýždenne vzrástli o 8 %. „Celkové obavy z dodávok však zmierňuje prípadná voľná produkčná kapacita krajín OPEC+ a skutočnosť, že globálne dodávky ropy ešte neboli reálne nepokojmi na Blízkom východe narušené. Taktiež sa na trhy postupne vracia líbyjská produkcia (1,3 mil. barelov za deň) po ukončení vládnych treníc o vplyv nad centrálnou bankou,“ konštatoval Boháček.
Ako dodal Pánis, súčasne trh kalkuluje, že ak by bola predsa len iránska ropná infraštruktúra zasiahnutá, je pravdepodobné, že Spojené štáty by začali do trhu uvoľňovať strategické ropné rezervy, čím by kompenzovali výpadky iránskych exportov, aby limitovali rast cien ropy. „Navyše vo svete je dostatok ťažobnej kapacity, ktorá by vedela „dieru po Iráne“ nahradiť,“ uzavrel Pánis.
Nahlásiť chybu v článku