Žijeme v dobe, kedy sme vďaka (alebo kvôli?) novým technológiám každodenne bombardovaní množstvom informácií. Zriedkakedy uvažujeme nad tým, ako s nimi vynaložiť. Väčšina ľudí si stále myslí, že tajomstvo inteligencie spočíva v zapamätaní si čo najväčšieho množstva informácií. Je to naozaj tak?
Urobíme malý pokus:
Toto je to, čo si predstaví tvoja myseľ, keď sa ťa niekto spýta, aby si si spomenul na krásny výhľad na tvoje mesto uprostred noci:
Chabá grafika, všakže… Pokiaľ ide o pamäť, náš mozog nemá viac úložného priestoru ako 8GB USB.
V dnešnom modernom svete informácie prichádzajú zo všetkých strán. A keďže je možné zapamätať si z nich objem len o veľkosti priemerného USB, tak jedinou možnosťou spracovania tohto všetkého je ukladanie si vecí s nízkou kvalitou. Preto niekedy cítime sklamanie, keď sa snažíme spomenúť na niečo, čo sme si kedysi veľmi dobre pamätali, a teraz to vnímame veľmi nejasne a nie sme si istí detailmi.
V minulosti bolo najdôležitejšie pre mozog prežiť
Poďme sa na chvíľu presunúť z moderného sveta počítačov a elektroniky do čias, keď zdroj informácií bol odlišný.
Prehistorické prostredie bolo náročné a ťažké na prežitie. A tak naši predkovia veľkú časť svojho času strávili tým, aby sa vôbec dožili ďalšieho rána. Či už to bolo kvôli zháňaniu potravy, vyrábaniu prístreškov alebo boju so zvieratami. Inými slovami „vaše prehistorické vy“ by nemalo za hlavný cieľ memorovanie, ale mozog by uprednostňoval radšej spracovanie informácie: toto môžem jesť alebo tu som v (ne)bezpečí.
Čím viac sme boli civilizovaní, tým viac sme si pamätali
Keďže civilizácia pokročila s rozvíjaním hovoreného aj písaného jazyka, človek si začal viac pamätať aj informácie, ktoré nemali okamžité využitie a nesúviseli čisto s prežitím. Ľudia začali spolu viac komunikovať a spolupracovať, a preto si mohli skúsenosti a rady posúvať. V súčasnosti máme veľký zdroj informácií z kníh, televízie, rozhlasu, telefónov a samozrejme aj internetu. Toto všetko je naše požehnanie a prekliatie zároveň, lebo môžeme sa vzdelávať jednoducho a rýchlo, ale nastáva problém v tom, ako zvládneme spracovať také obrovské množstvo.
Ak sa budeme neustále spoliehať len na svoj mozog, zostaneme zahltení
Každý deň sa stretneme s neuveriteľnými 34 GB informácií. Keď pridáme ešte 50 000 myšlienok, je naozaj zrejmé, že nie sme schopní spracovať informácie z pamäti. Musíme nájsť iný spôsob. Skúsme to na nasledujúcej úlohe:
Pozrite sa na nasledujúce čísla a uložte ich do pamäte v správnom poradí:
92748109382301832
Teraz vypočítajte:
9 x 23 = ?
14 x 13 = ?
.
.
.
.
Odpoveď: 207 a 182
Teraz si skúste spomenúť na dlhý reťazec čísel. No čo, spomínate? Ak nie, nebojte sa, nie ste sami. Keby ste dostali len prvú alebo len druhú úlohu, zvládli by ste to určite lepšie. Ale kvôli tomu, že ste sa snažili robiť 2 procesy súčasne: zapamätať informáciu a spracovať ju, bol váš mozog preťažený. Z toho vyplýva, že jednoducho nie sme prispôsobení zaznamenávať informácie presne a zároveň objektívne. Ak sa snažíme prijať príliš veľmi veľa informácií, tak začíname byť nimi zahltení. A to obmedzuje ľudskú vynaliezavosť a tvorivosť.
Ako uvoľniť priestor v mozgu?
Len kvôli tomu, že máme všetky informácie na dosah ruky, ešte neznamená, že by sme sa mali stať ich otrokmi. Mali by sme byť viac ako naše „prehistorické ja“ a namiesto toho, aby sme nimi boli ovládaní, mali by sme vedieť, ako, kde a kedy k nim pristupovať, aby sme z nich mali úžitok. Musíme uvoľniť priestor, ktorý sa používa na zbytočné zapamätanie si vecí, aby si náš mozog mohol informácie pokojne spracovať.
Rozvíjajte si svoj „rozum do vrecka“
Nie je potrebné vedieť veľa o všetkom a ani to nie je možné. Je dobré mať prehľad a vedieť z každej oblasti niečo. Vytvoriť si systém organizácie a ukladania potencionálne dôležitých informácií. Ani počítač nepracuje so všetkými údajmi naraz, ale je akýmsi informačným manažérom, vie presne vyhľadať, čo potrebuje v pravý čas.
Pri vyberaní informácií by sme mali byť prieberčiví, často si vyberáme ľahké alebo urgentné veci miesto dôležitých.
Učenie sa
Pri učení nie je nič dôležitejšie ako jeho efektivita. Musíme pri ňom vedieť, ako čo najviac využiť pamäť, ktorú potrebujeme na dosiahnutie zmysluplného učenia. Želaným výsledkom je informácia, ktorá sa bez námahy aktivuje hocikedy ju budeme potrebovať. Napríklad to, ako bez námahy hovoríme našim materinským jazykom – je to vedomosť, ktorá sa stala súčasťou toho, kým sme.
Otázne je, či by sa nemal vzhľadom k tomuto všetkému meniť aj spôsob vzdelávania detí v školách. Ale to už je na dlhšiu debatu…
Pozri aj: TEST: To, čo uvidíte na tomto obrázku ako prvé, toho odhaľuje o vašej osobnosti naozaj veľa
lifehack
Nahlásiť chybu v článku