Tesne pod vrcholom najvyššej hory siahala teplota až k -20°C, rýchlosť vetra dosahovala 9 km/h, tlak výšku 358 hPa. To všetko pri vlhkosti na úrovni 47%. Ešte pred mesiacom by sme pritom takéto presné údaje mať nemohli. Koncom mája sa však na Mount Everest vydala skupina vedcov, aby na najvyššiu horu Zeme nainštalovali najvyššie položenú meteorologickú stanicu sveta. Dobrodružnú expedíciu zmapoval Mark Fisher z National Geographic.
V jeho pravidelnom stĺpčeku vysvetlila skupina vedcov detaily toho, ako nainštalovali nové okno do našej planéty. „Veríme, že najlepší spôsob, ako robiť vedu na Evereste, nie je len v jednom spôsobe, ale v mnohých druhoch vedy,“ hovorí Paul Mayewski, klimaticky zameraný vedec z Univerzity v Maine, ktorý viedol túto expedíciu. Prístroje umiestnené v blízkosti vrcholu Everestu tu nie sú len na to, aby merali teplotu.
Budúcnosť ľudstva i letectva
Ich hlavným účelom je skúmať juhoázijské dýzové prúdenie. Tento fenomén je občas nesprávne prekladaný ako tryskové prúdenie. Ako uvádza portál Science Alert, ide o tenké a rýchle prúdy vetra, ktoré sa preháňajú naprieč povrchom Zeme. Vieme síce, že sa tvoria vďaka atmosférickému ohrievaniu, no stále nie sú celkom dobre pochopené. Využitie dýzového prúdenia je veľmi významné v letectve, keďže umožňuje uľahčenie letu a tak aj nižšiu spotrebu paliva.
Podľa vedcov je Mt. Everest je jednou z mála hôr tak vysokých, že by tu bolo možné umiestniť stanicu, ktorá bude schopná skúmať dýzové prúdenie. Okrem tejto misie sa však expedícia sústredila ja na vŕtanie ľadu, pričom skúmala takzvané ľadové jadro. Podobne ako letokruhy v kmeni stromu, tieto jadrá dokážu indikovať nielen to, aký je ľad starý, no aj to, akými molekulárnymi zemami si počas histórie prešiel.
Ľadové jadrá boli v minulosti skúmané aj na Antarktíde, Grónsku či v švajčiarskych Alpách. Informácie načerpané na týchto miestach dokázali vedcom povedať, aká úroveň ľadu tu bola v roku 1 300 alebo definovať klimatické dáta spred 800-tisíc rokov. Bez debaty teda môžeme hovoriť o významnej expedícii, ktorá nám o klíme, jej premenách, správaní a budúcnosti určite povie viac. Kvôli preľudnenému Everestu neboli vedci schopní dosiahnuť vrchol hory a tak bola stanica umiestnená 420 metrov od vrcholu.
nationalgeographic.com, sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku