Carl Wilhelm Scheele bol Švéd, no narodil sa v roku 1742 v Nemecku. V oblasti chémie sa pohyboval už od malička. Remeslu chemika sa učil od svojich rodičov. Pôsobil ako farmakológ a napriek tomu, že vám jeho meno možno nič nehovorí, práve on stojí za nejedným významným objavom. Pripisuje sa mu aj objav kyslíka a dusíka.

Keď mal 14 rokov, rodičia ho poslali Göteborgu vo Švédsku, aby sa tam vyučil za farmaceuta u rodinného známeho. Strávil tu osem rokov a to, čo robil ho zrejme nesmierne bavilo, keďže noci trávil experimentovaním a študovaním chémie. Vo svojom vzdelávaní pokračoval, cestoval po svete a vedomosti z chémie nasával ako špongia.

V roku 1767 sa presťahoval do Štokholmu, kde sa mu podarilo objaviť kyselinu vínnu, jednu zo zložiek prášku do pečiva. V Štokholme strávil tri roky, počas ktorých sa mu podarilo prepracovať na čelo farmaceutického laboratória. Práve v tom čase sa pustil do skúmania roztaveného liadku a kyseliny octovej. Vďaka tomu sa Carl Wilhelm Scheele stal prvým človekom, ktorý identifikoval a pomenoval nový prvok, a to kyslík.

Novému objavu dal pomenovanie „vzduch z ohňa“. Veril totiž že nová látka vznikla z horiacich materiálov. Ešte nevedel, že kyslík nie je materiál, ale častica, ktorá umožnila, aby proces horenia prebehol. Napriek tomu, že Scheele urobil tento objav ako prvý, uznanie nezískal. Predbehol ho totiž Joseph Priestley, ktorý objav ako prvý publikoval. Až neskôr sa akceptovalo, že Scheele bol prvý, a je teda oficiálne človekom, ktorý kyslík objavil.

To, že bol skvelým chemikom, dokázal Scheele aj ďalšími objavmi. V priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov sa mu podarilo objaviť prvky ako napríklad bárium, mangán, wolfrám, či chlór, ale aj zlúčeniny ako kyselina citrónová, glycerol, či kyanovodík. Množstvo z jeho objavov našlo uplatnenie v oblasti potravinárstva a medicíny.

Najväčšou Scheeleho smolou však bol fakt, že v tých dobách ešte neexistovali také nástroje, aké máme k dispozícii dnes a chemické látky a zlúčeniny testoval tak, ako vedel, teda ochutnávaním a ovoniavaním. Podarilo sa mu tak ochutnať napríklad ortuť, olovo, ale aj arzén. To malo vážny dopad na jeho zdravotný stav a zomrel v roku 1786 ako 43 ročný na zlyhanie obličiek.

Napriek tomu, že chémii a objavom doslova obetoval život, často sa na neho zabúda a ako dôležitý chemik sa spomína len málokedy. Jedným z dôvodov bol fakt, že sa odmietal zúčastňovať dôležitých stretnutí a svoje práce nechcel ani publikovať. Neraz sa preto stalo, že niekto iný jeho objav publikoval a pripísal si tak všetky zásluhy.

Pozri aj: Obetovali vlastný život. 10 vynálezcov, ktorých zabili vlastné objavy

all-that-is-interesting