V lete 2024 bol ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou a generálnym tajomníkom služobného úradu Lukášom Machalom rozpustený Inštitút kultúrnej politiky (IKP). Neskôr bolo priamo z rezortu vyhodených asi 30 zamestnancov. Ministerka i Machala sa pri týchto krokoch odvolávali na konsolidáciu.
Niektorí z prepustených pracovníkov už skôr popísali situáciu v kultúre. Tvrdili, že kým skúsení a dlhoroční pracovníci čelili výpovediam, Machala, ktorý „prakticky riadi celé ministerstvo“, si na ich miesta dosádza svojich ľudí. Dosadení pracovníci pritom majú, respektíve mali dostávať vysoké platy s osobným ohodnotením.
IKP zanikol k 1. septembru. Tieto kroky označil rezort za „nevyhnutné“ a v súlade s nariadením vlády o konsolidácii verejných financií. Generálny tajomník služobného úradu vtedy uviedol, že má plán „robiť analýzy inak“.
Ako však upozorňuje bývalý šéf analytikov na MK SR Marcel Čas, mesiace po zrušení IKP hľadalo ministerstvo kultúry na envirorezorte vedenom Tomášom Tarabom analytikov, ktorí by mu vypracovali doložky vplyvov. „Myslím si, že rušenie IKP bolo čisto osobným a impulzívnym rozhodnutím Machalu. V období, keď vznikli a začali sa stupňovať protestné hlasy proti ministerke Šimkovičovej, si zmyslel, že on nebude trpieť vo svojom okolí nič, čo pôsobí moderne a pokrokovo,“ povedal v rozhovore pre interez.
Výdavky za 9 miliónov
Čas upozornil tiež na to, že napriek konsolidácii, ktorou boli ospravedlňované prepúšťania aj zrušenie IKP, ministerstvo pod vedením Šimkovičovej a Machalu v posledných mesiacoch pristúpilo k viacerých nehospodárnym krokom.
Cena poistenia majetku MK SR sa zdvojnásobila oproti minulému obdobiu na takmer 2,5 milióna eur, čo v priebehu rokov 2024 – 2026 urobí 7,5 milióna eur.
Ministerstvo tiež k 30. decembru 2024 zverejnilo zmluvu na poskytovanie strážnych a bezpečnostných služieb pre dve budovy samotného ministerstva kultúry – budova na námestí SNP a na Jakubovom námestí, a troch nehnuteľností v jeho správe za 900-tisíc eur. Jednou z činností, ktorú má strážna služba vykonávať, sú „pravidelné obchádzky okolo objektu verejného obstarávateľa so zameraním na predmety a nápisy označujúce ministerku kultúry Slovenskej republiky“.
Okrem toho boli na budove ministerstva kultúry vymenené okná a dvere za 700-tisíc eur. To by podľa Časa nemusel byť problém, len vtedy, ak by sa nebral do úvahy stav kultúry ako celku.
„Skutočný minister kultúry, Lukáš Machala, nevidí veľmi zmysel v tom, aby sa pýtal na názory iných pri jeho rozhodovaní. Svoju pozíciu vníma ako hračku, pri ktorej sa nemusí zamýšľať nad dosahom svojich rozhodnutí na celú spoločnosť. Zamýšľa sa iba nad dosahmi pre seba samého,“ hovorí.
Viedli ste tím analytikov v Inštitúte kultúrnej politiky, ktorý bol koncom augusta 2024 zrušený. Ako vyzerala vaša práca?
Naša práca bola poskytovať analytický servis pre aktuálne vedenie ministerstva kultúry. Ministri sa mohli na nás obrátiť, keď si museli, alebo chceli klásť otázky o tom, aké dôsledky v zmysle finančných nákladov a benefitov pre verejný záujem budú mať ich rozhodnutia.
My sme im vypracovali odhady a vypočítali, aké očakávané náklady a benefity budú z jednotlivých rozhodnutí prameniť. Rozhodnutie bolo na konci dňa vždy politické – IKP malo len poradnú, nie rozhodovaciu funkciu, čo je aj demokratické a úplne správne. Prakticky máte aj tak istý vplyv na výsledok, lebo poznanie je moc a bolo to IKP, ktoré malo zďaleka najširší, aj keď vôbec nie najhlbší pohľad do všetkých kultúrnych politík štátu. Situovali sa u nás všetky databázy o kultúrnej politike, ktoré sme študovali, čistili, a na základe ktorých sme vypracovávali jednotlivé odhady dosahov.
Môžete uviesť konkrétny príklad vašej pracovnej náplne?
Napríklad sme v minulosti robili odhady toho, aké náklady a benefity by pramenili zo zmeny DPH na vybrané kultúrne statky. Tu poviem, že analytici ministerstva financií urobili pochopiteľnú, ale relatívne veľkú chybu pri výpočte vplyvu zmeny DPH na knihy, keď prebiehala verejná debata pri konsolidačnom balíku. Je to pochopiteľné, lebo analytici na financiách jednoducho nemôžu mať naštudované nuansy všetkých rezortov.
Vtedy už však IKP neexistovalo a nebolo teda túto otázku s kým, v rámci štruktúry štátu, konzultovať. Takéto odhady sme robili pre všetky legislatívne a nelegislatívne materiály, ktoré vychádzali z MK SR.
Zároveň sme robili aj poradenstvo pri verejných obstarávaniach, kde sme hľadali odpovede na otázku, či danú zákazku štát potrebuje a či je nastavená optimálne. Tak sme nachádzali úspory a disponibilné zdroje pre rezort kultúry bez dodatočného zaťažovania štátneho rozpočtu.
Najvýraznejšia úspora, ktorá sa udiala na základe analýz IKP, bola v roku 2022 vysúťažená zmluva poskytovania servisných služieb pre základnú IT infraštruktúru MK SR na roky 2022 – 2026 v hodnote 1,6 mil. eur, ktorá sa nakoniec vysúťažila 6-násobne lacnejšie ako pôvodná zákazka pre roky 2017 – 2022 v hodnote 9,5 mil. eur za porovnateľné služby. Výsledkom práce IKP a ministerských kolegov tak bola úspora 7,9 mil. eur pre rozpočtovú kapitolu rezortu kultúry na jednej zmluve.
Zároveň sme spolupracovali na množstve reformných snáh ministerstva kultúry. Napríklad, IKP bolo kľúčové pri presadení verejných výberových konaní na pozície štatutárov zriadených organizácií MK SR prijatím internej smernice v roku 2020. Odvtedy až 60 % z týchto výberov bolo verejných, teda zahŕňalo verejné vypočutie kandidátov, pričom od roku 2022 tento spôsob výberu vedenia bol zo zákona povinný pre múzeá a galérie. Výberová komisia mala priemerne 6 členov, z toho 3 odborníkov, čím sa zabezpečovala odbornosť pri rozhodovaní.
IKP pripravilo a presadilo aj jedinú reformu, ktorá bola z plánu obnovy a odolnosti realizovaná na ministerstve kultúry, prostredníctvom pamiatkového úradu (PÚ SR). To sa podarilo zrealizovať čisto odborne, bez politickej alokácie špecifického komponentu pre rezort kultúry. Išlo o reformu zvýšenia transparentnosti a zefektívnenia rozhodnutí PÚ SR (v komponente 2: Obnova budov), ktorá bola úspešne implementovaná Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky v decembri roku 2023. Reforma bola plne financovaná z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ako súčasť komponentu 2: Obnova budov a priniesla do rezortu kultúry dodatočných 6,9 mil. eur.
Zmenilo sa niečo príchodom ministerky Martiny Šimkovičovej na ministerstvo?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- čo sa na ministerstve zmenilo príchodom ministerky a Machalu;
- kde ministerstvo minulo 9,1 milióna eur v čase konsolidácie;
- prečo to môže byť problém;
- ako bývalé vedenia MK SR hospodárilo s financiami;
- čo si Marcel Čas myslí o situácii v kultúre.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Články bez reklám na Interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku