Dodnes nie je isté, či bol zázračným liečiteľom, alebo jednoducho len vedel pracovať s tým, čo príroda ponúka. Jan Mikolášek dokázal diagnostikovať chorobu z moču, na každé ochorenie používal inú kombináciu byliniek a vyrábal dva druhy detských sirupov. Vďaka jeho schopnostiam ho navštevovali vtedajšie celebrity, nacisti aj komunisti.

Tí istí komunisti ho neskôr označili za šarlatána, odsúdili ho na niekoľko rokov väzenia a zhabali mu majetok. Napriek tomu je dodnes uznávanou osobnosťou českej medicíny a v roku 2020 o ňom dokonca natočili film s názvom „Šarlatán“. O mnohých spektrách jeho života však dodnes existujú iba dohady.

Cesta ku sláve

Mesiac predtým, ako v Paríži otvoria slávnu Eiffelovu vežu, sa v českých Rokycanoch narodí Jan Mikolášek. 7. apríla 1889 Antonín Mikolášek a jeho manželka Barbora ešte netušia, že sa o ich v poradí siedmom dieťati jedného dňa budú písať knihy a natáčať filmy.

Jan vyrastal s dvanástimi súrodencami a zrejme aj rodinná história, kde starý otec aj otec pracovali ako záhradníci, ho priviedla k láske k rastlinám. Vyučil sa, rovnako ako oni, za záhradníka, neskôr vášeň k bylinkám nasmerovala jeho kroky k bylinkárke Josefe Mühlbacherovej z Volduch, ktorá, ako píše portál Šumava, bola známa tým, že ľudí liečila na základe diagnostiky moču.

Práve ona v ňom uvidela veľký potenciál a talent a ukázala mu, ako zistiť konkrétne ochorenia podľa jej metódy. Okrem nej Jan vzhliadal aj, ako sa píše v knihe „Životní příběh Jana Mikoláška: Pravda o slavném českém léčiteli“, k viedenskému profesorovi Valentinovi Zeileise. Študoval Mattioliho herbář, aby neskôr zložil skúšku „oficiálny znalec bylín“.

O svojej schopnosti hovorí ako o „dare od Boha“.

Dokonalý znalec bylín

Jan síce nikdy nevyštudoval medicínu, dokonale však poznal silu byliniek. Vedel, ktorá je na čo určená, ako ich skombinovať a stál si za tým, že jednu diagnózu nie je možné vyliečiť rovnakými bylinkami.

„Dvaja na chlp rovnakí ľudia majú rovnakú chorobu, obaja sú muži, obaja rovnako starí a rovnakého telesného zloženie. A napriek tomu, keď obom predpíšem to isté, jednému to pomôže a druhému nie,“ tvrdil.

Ochorenie určoval na základe diagnostiky moču. Čerstvý, jantárovožltý moč je zdravý, naopak, hnedá farba podľa neho ukazuje na problém s črevami a ružová až červená zasa znamená nesprávne fungovanie obličiek. Podľa knihy o jeho živote tvrdil, že trvalejšia pena značí, že moč obsahuje väčšiu mieru bielkovín ako je norma.

Mikolášek vďaka svojim schopnostiam a znalostiam dokázal nakombinovať zmes až  27 druhov rastlín. Tvrdil, že ak človek užíva jednu bylinu samostatne, nikdy nemá taký účinok, ako keď je správne skombinovaná s inou. Naopak, niektoré rastliny sa spolu neznášajú, čo môže byť viac na škodu, ako na úžitok.

Okrem výroby čajov bol Jan známy aj výrobou mastí, kvapiek, olejčekov, či detských sirupov. Jedným z nich liečil deti trpiace tuberkulózou, druhým pomáhal chorým deťom.

Preslávil sa medzi celebritami, nacistami aj komunistami

Spočiatku sa k nemu obracali s prosbami o pomoc s problémami len rodina a priatelia. Hviezda osobnosti, ktorá dokázala liečiť pomocou bylín, však stúpala rýchlo. Pred jeho obydliami v Třebechovicích pod Orebem, Hradečně a Jenštejně sa tvorili rozsiahle, údajne až kilometrové rady. Ľudia čakali na vyšetrenie aj niekoľko dní.

Jeho celoživotné motto dokonale vystihovalo podstatu jeho práce: „Príroda prostredníctvom liečivých bylín dokáže robiť zázraky, ale to je len polovica liečenia. Druhou polovicou je viera v uzdravenie.“

Za diagnostiku si však Jan nikdy nevypýtal peniaze, zbohatol vďaka bylinkám, a to natoľko, že dokázal prispievať napríklad Červenému krížu. V Jenštejně zaplatil podľa webu Novinky materiál na stavbu prvej kanalizácie, či na vybudovanie klziska. Po jeho smrti mu na hrade Jenštejn venovali expozíciu.

Traduje sa, že na konci 40. rokov minulého storočia pacientom v priemere predpísal vagón bylín mesačne. O jeho schopnostiach sa dozvedajú celebrity. Stáva sa dvorným liečiteľom manželky Karla Čapka Olgy Scheinpflugovej, maliara Maxa Švabinského, alebo aj hudobného skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera.

Navštevovali ho osobnosti kultúrneho, ale aj politického života. Mikolášek podľa portálu Šumava liečil Tomáša Garrigua Masaryka, dokonca sa hovorilo aj o tom, že o pomoc ho požiadal aj britský kráľ Juraj IV. Jan bol nútený poskytnúť svoju pomoc tajomníkovi Adolfa Hitlera Martinovi Bormannovi. Ako píše denník iDnes, Bormann ho navštívil minimálne trikrát, pretože ho trápili žlčové kamene. Spomedzi nacistov liečil aj protektora Karla Hermanna Franka.

Najviac však oslnil českého prezidenta Antonína Zápotockého. Zápotocký, ktorý prežil koncentračný tábor Sachsenhausen, mal v nohe zápal. Ten mu Mikolášek dokázal vyliečiť a zachránil ho tak pred amputáciou nohy v roku 1946. Vďaka tomu sa medzi nimi vytvorilo puto, ktoré však na jeseň v roku 1957 po prezidentovej smrti zaniklo. Ba čo viac, liečiteľovi spôsobilo problémy, ktoré navždy zmenili smer jeho životnej cesty.