Počas leta k nám prichádzajú mnohé búrky. V predpovediach často počúvame slová ako frontálne búrky, supercely, multicely alebo búrky z tepla. Práve posledným spomenutým a zároveň najmenej nebezpečným sa budeme venovať v nasledujúcich riadkoch.
Búrky z tepla
Búrky z tepla sú častým, no niekedy aj nebezpečným javom. Keď počujeme slovo búrka z tepla, hneď si myslíme, že bude teplo. Nie je to vždy tak. Pre vznik búrok sú potrebné vždy určité faktory. Pokiaľ sa vzduch počas dňa nerovnomerne ohrieva (nemusí byť zrovna 35°C) tak začína stúpať, čím sa zároveň aj ochladzuje. K nerovnomernému ohrievaniu dochádza najčastejšie vo vrchnatých oblastiach. Pokiaľ je vzduch, ktorý vystúpil do určitej výšky stále teplejší ako okolitý vzduch, tak stúpa ďalej. Na jeho pôvodne miesto sa začne nasúvať studený vzduch z vyššie položenej vrstvy, ktorý sa opäť začína prehrievať a vytvára ten istý efekt. Keď sa tento vzduch dostane do takzvanej kondenzačnej hladiny tak sa vytvorí oblak. Pokiaľ je ohrievanie a vlhkosť potrebná pre tvorbu oblakov dostatočná tak sa postupne vytvorí búrka. Búrky z tepla vznikajú ohrievaním povrchu pod nimi. Je to len jeden z mnohých spúšťačov potrebných pre vznik búrok. Z ostatných poznáme napríklad studený front, keď studený vzduch vytláča teplý nahor a tým vytvára búrkovú oblačnosť.
Oblak sa dostal do štádia búrky, kedy jeho ďalší osud závisí od ďalších podmienok. Jedna z najdôležitejších je strih vetra. Búrka z tepla je charakteristická svojou krátkou trvácnosťou čo isto poznáte aj z vlastných skúseností. Klasický letný deň, kedy je najskôr veľmi horúco a dusno, postupne sa začnú tvoriť kopovité oblaky a neskôr na polhodinu až hodinu poprší a potom sa opäť vyjasní. Presne tento prípad je spôsobený nedostatočným strihom vetra, čo je základ pre tvorbu búrok z tepla. Vietor vo vyšších hladinách nerozfukáva oblak do rôznych strán a prinúti búrku držať sa na jednom mieste. Laicky to znamená, že búrka sa vyprší a zanikne. Všeobecne platí, že len 20% vlhkosti búrky z tepla spadne na zem ako zrážky a 80% sa jednoducho vyparí.
Čo sa však stane z meteorologického hľadiska ? Pre búrky je vždy potrebný prílev vlhkého vzduchu. Ten stúpa ďalej do výšok a tvorí čoraz mohutnejší oblak. Po určitom čase však z oblaku začnú vypadávať kvapôčky vody, ktoré so sebou vplyvom trenia ťahajú aj studený vzduch. Ten začne postupovať presne opačným smerom ako vstupný prúd, ktorý drží búrku pri živote. Tieto dva prúdy sa navzájom začnú vylučovať a postupne jeden odreže druhý. V tomto momente začne búrka zanikať. Búrky však môžu za krátku dobu pri silnej instabilite priniesť aj krupobitie, no ich hlavným sprievodným javom sú prívalové zrážky. Tieto búrky sú (ako sme spomenuli už vyššie) krátko-trvajúce, zároveň však ide o najmenej nebezpečný typ búrok.
zdroj: iMeteo.sk
Nahlásiť chybu v článku