Buď sa nám zdá, že je času priveľa alebo naopak, primálo. Aj keď nesmrteľnosť zatiaľ ostáva len témou sci-fi filmov a kníh, vedci sa opäť dostali o krok bližšie k predĺženiu ľudského života.

O krok bližšie k predlžovaniu života

Koľko rokov by sa mal človek dožívať? Niektorí sa dožijú 80 či 100 rokov, čo by ste však povedali na to, keby sme žili napríklad 150 alebo 200 rokov? Aj keď v blízkej budúcnosti ľudia zrejme 200. narodeniny oslavovať nebudú, ako informuje portál Medical Express, vedci sa predsa dostali o krok bližšie k predlžovaniu ľudského života.

Štúdia publikovaná len pred niekoľkými dňami v odbornom časopise Journal of Gerontology: Biological Sciences uvádza, že liek mifepristón (známy aj ako RU-486) dokáže predĺžiť život dvoch živočíchov bežne využívaných v laboratóriách, pričom jedným z nich je muška drozofila. Tá sa najčastejšie využíva pri genetických výskumoch a v tomto prípade sa ukázalo, že po podaní spomínaného lieku žili páriace sa samičky drozofily dlhšie.

Drozofily sú po podaní lieku zdravšie a žijú dlhšie

V súčasnosti sa mifepristón využíva na ukončenie tehotenstva, liečia sa ním však aj nádory a Cushingov syndróm. Prečo sa predlžuje život práve páriacim sa drozofilám? Samičky totiž počas párenia od samca získajú molekuly špecifického peptidu, pričom predchádzajúce výskumy ukázali, že práve tento peptid spôsobuje v tele samičiek zápal a zapríčiňuje ich predčasné úmrtie. Mifepristón však negatívne účinky peptidu eliminuje, vďaka čomu sú drozofily zdravšie a žijú dlhšie.

Výskumy ukázali, že aj u žien liek mení imunitné reakcie tela a znižuje schopnosť reprodukcie. Je teda možné, že podobne ako u drozofíl, aj u ľudí by mohol napomôcť k predĺženiu života. Aby vedci lepšie pochopili, ako vlastne mifepristón pôsobí, preskúmali metabolické procesy, ktoré po jeho podaní u drozofíl prebiehali.

Ukázalo sa, že kľúčovú úlohu zohrával tzv. juvenilný hormón, ktorý u drozofíl reguluje vývin od larvy až po dospelého jedinca. Spomínaný peptid stupňuje pôsobenie juvenilného hormónu, následkom čoho sú aktivované metabolické procesy vyžadujúce viac energie. Okrem toho, stúpa riziko vzniku zápalov, čomu však Mifepristón dokáže u drozofíl zabrániť.

Liek bol otestovaný aj na hlístovcovi Caenorhabditis elegans, pričom výsledky boli rovnaké ako u drozofíl. Vzhľadom na to, že po evolučnej stránke sú tieto druhy vzdialené, vedci si myslia, že liek môže podobne vplývať na rôzne organizmy, vrátane človeka. Na akékoľvek závery je ešte priskoro, vedci sú však odhodlaní skúmať účinky mifepristónu ďalej.

Pozri aj:

Niektorí ľudia vidia, no zároveň sú slepí. Fenomén Blindsight vyvolal u vedcov mnoho kontroverzie

Medical Express