Broňa Ščambová s priateľom Erikom Bútorom zo Žiliny sa vydali do Maroka na svojej obytnej dodávke a namiesto plánovaných šiestich týždňov, počas ktorých sa tu chceli venovať práci, tri mesiace spoznávali túto fascinujúcu krajinu. Väčšinu z tohto času strávili v dome na štyroch kolesách a ako vyzerá takýto nomádsky život, nám priblížili v rozhovore.
Obaja majú k vanovaniu blízko. Broňu k tomuto štýlu života priviedol otec, s ktorým stoja za projektom karaVAN.za a vlastnoručne prerábajú dodávky na obytné vany. Erik spoločne s kamarátom vytvorili guest house Salas.surf v Maroku, ktorý si sami prerobili. Začiatkom novembra Broňa s Erikom vyrazili spoločne na sever Afriky s cieľom rozbehnúť toto ubytovanie nachádzajúce sa priamo pri oceáne. Krajina však zatvorila hranice a dvojica sa rozhodla brázdiť Maroko na svojej obytnej dodávke.
V rozhovore s Broňou a Erikom sa dozviete:
- Koľko trvala cesta obytnou dodávkou zo Žiliny do Maroka?
- Ako reagovali, keď tam zostali zo dňa na deň zaseknutí na niekoľko mesiacov?
- Aké najväčšie výhody im prináša život v dodávke?
- Je finančne nákladný?
- Aké aktivity ponúka Maroko?
- Prečo v Maroku zostávajú aj po otvorení hraníc?
Do Maroka ste pôvodne vyrazili na 6 týždňov prerobenou obytnou dodávkou. Ako vyzerala cesta zo Slovenska?
Broňa: Zo Žiliny sme vyrazili v piatok ráno 5. novembra, ďalší deň v sobotu večer sme nasadli v Janove v Taliansku na trajekt. Cesta trvala približne 50 hodín. Bolo to zaujímavé a už na lodi to vyzeralo ako v marockej čajovej krčme. Veľa ľudí spalo v spoločenských miestnostiach alebo kade-tade po zemi. Našťastie sme si kúpili kajutu a mali sme tam pokoj. V pondelok večer sme vystúpili v prístavnom meste Tanger na severe Maroka.
Erik: Presne tak, ale pôvodne bolo všetko inak. Hlavným dôvodom našej cesty bolo znovuotvoriť SALAS, ktorý som založil spoločne s kamošom Robom pred 3 rokmi. Bohužiaľ, situácia nám vo svete dala v marci roku 2020 stopku. Po nútenej prestávke sme sa po roku a pol konečne rozhodli celý projekt znovu naštartovať.
V tom čase ale nikto netušil, že 2 týždne od nášho veľkolepého otvorenia budú marocké hranice opäť zatvorené. A tak ja, čo som mal rozbehnúť sezónu a pred Vianocami ísť na zimu do Álp, si stále užívam slnko a oceán. Robo namiesto vianočného striedania brázdi prašan v Alpách.
Ako aj spomínate, v novembri krajina zatvorila svoje hranice a odvtedy ste v Maroku zostali zaseknutí. Ako to prebiehalo?
Erik: Prebiehalo to tak trošku marocky. Jeden deň sa v podstate nič nedeje a druhý deň sú uzavreté hranice. Pre turistov, ktorí do krajiny prileteli, boli ešte zrealizované rôzne lety, aby sa dostali domov, ale lode už nie. Keďže dodávka je do značnej miery aj môj domov, neviem si predstaviť ju niekde len tak na neurčitý čas nechať. A tak bolo vymaľované.
Aj keď, pravdu povediac, predstava slnečného Maroka bez turistov v porovnaní so zimou v Európe a s reštrikciami nebola až taká zlá.
Čo nasledovalo? Aký plán ste si vymysleli?
Broňa: Na jednej strane sme sa potešili, že sa hranice zavreli a Maroko bude prázdne bez turistov. Čiže si môžeme užiť prázdne pláže, oceán bez ľudí a voľný čas pre seba. Náš base camp je dom v Sidi Ifni. Na dome sa nám však ostávať nechcelo, tak sme sa pobalili a vyrazili na výlet. Za 3 mesiace, čo sme tu sme strávili cca 2 mesiace v dodávke.
Ako vyzerá váš život v dodávke?
Erik: V podstate úplne normálne, len o čosi krajšie. Žijete takmer neustále vonku a pokiaľ Maroko práve nezatvorí hranice, môžete cestovať kam len chcete. V mnohých veciach je takýto život veľmi slobodný.
Broňa: Keď sme na horách, beháme po kopcoch, pri oceáne surfujeme alebo poznávame krásnu krajinu spoza volantu. Cesty mimo miest sú tu poloprázdne, takže spoznávať krajinu z auta je krásne.
V čom vám prináša najviac výhod? Čo vám na ňom najviac vyhovuje?
Broňa: Najviac mi vyhovuje kombinácia cestovania vo vane a možnosť pracovať popri tom. Ja si viem v priebehu dňa riešiť všetko potrebné, čo sa týka nášho projektu karaVAN.za. Keď sme pri oceáne, tak sa neviem až tak sústrediť, lebo mi stále odbieha pohľad na vlny od počítača. Najlepšie, keď zavriem dvere a mám pokoj.
Skrz letnej sezóny s dodávkami mám v lete čas len výlety na Slovensku. Túto zimu sa mi prvýkrát podarilo spraviť priestor na to, aby som mohla byť dlhodobejšie mimo Slovenska a mohla pracovať online.
Erik: Skôr ťažko hľadám niečo, čo mi na ňom nevyhovuje. V dodávke je príliš malý priestor na to mať bordel, plus neodložené veci za jazdy lietajú. Na neporiadok jednoducho nie je priestor. Sem-tam dobre padne môcť niečo len tak pohodiť.
A naopak, zažili ste nejakú nepríjemnú situáciu alebo moment spojený so životom v dodávke?
Broňa: Tu sa nám nič nepríjemné nestalo. Na niektorých miestach začínajú trochu regulovať freecamping na plážach. Z niektorých pláží nás prišli večer vyhodiť policajti alebo vojaci, aby sme šli spať do kempu alebo pred ich policajnú stanicu. Vždy boli veľmi milí a priateľskí.
Erik: V Maroku je dosť veľa piesku a celkom prúser je v ňom zapadnúť!
Je Maroko prívetivé k takémuto spôsobu cestovania? Je niečo, na čo si musíte dávať pozor?
Erik: Pozor si, samozrejme, človek musí dávať všade, ale nepovedal by som viac ako v Európe. Cez deň tu môžete parkovať takmer všade. Cez noc by ste mali byť oficiálne v kempe, ale krajina je tak veľká, že ľahko nájdete nádherné miesto, kde si vás nikto ani len nevšimne. V najhoršom prípade vás miestna hliadka poprosí, že vzhľadom na vaše bezpečie sa máte presunúť do kempu, ktoré sú tu naozaj skoro pri všetkých známejších a väčších plážach, mestách aj v horách. Sú zvyčajne veľmi pekné a lacné.
Podľa čoho si vyberáte miesta, kam sa vyberiete? Máte všetko dopredu naplánované?
Broňa: Keďže obidvaja radi surfujeme, tak hlavné destinácie výletov sú spoty, ktoré najlepšie zasahuje prichádzajúci swell. Destinácie máme väčšinou dopredu vybraté, podľa toho, čo ideme robiť. Často sa ale len tak túlame peknými cestičkami.
Aké možnosti Maroka ste objavili? Prekvapilo vás niečím?
Broňa: Maroko je obrovská krajina, zo západu ju obmýva oceán, z východu púšť a medzi tým sú krásne štvortisícové hory. Dopĺňajú to krásne mestá, ako je Marakeš alebo Essaouira. Keď vám je dlho pri oceáne, idete na hory alebo do mesta a naopak. Človek sa tu nudiť určite nemá kedy.
Erik: V Maroku už som strávil nejaký ten čas a popravde ma neprestáva prekvapovať hlavne v pozitívnom smere. Ľudia sú neskutočne priateľskí (niekedy až moc), jedlo je výborné a lacné, a krásnych miest, kde sa dá ísť pozrieť habadej. A na to, že každá dohoda je v rukách božích INSHALLAH si akosi zvyknete. Ako aj na to, že keď sú hranice zavreté do 1. februára, tak nečakajte, že sa pred týmto dátumom dozviete, čo bude ďalej.
Je takýto spôsob cestovania finančne náročný? Na čo miniete najviac?
Erik: Najväčšou položkou býva pri živote v dodávke často nafta. Keď však zvážite peniaze ušetrené za ubytovanie, poprípade prenajaté auto, ste na tom dosť dobre.
Viete si predstaviť žiť v dodávke aj naďalej? Aké máte plány po otvorení hraníc?
Broňa: Na živote v dodávke vo dvojici so psíkom je obmedzujúci jedine priestor a občas čas sám pre seba. Mne osobne chýba len ten priestor, takže sa môže stať, že sa občas aj pohádame a lezieme si na nervy. Pred pár dňami akurát vyhlásili, že otvárajú hranice pre turistov, ale zatiaľ len letecké linky a aj to len niektoré spoločnosti. O trajektoch zatiaľ ešte nepadlo žiadne slovo. My máme v pláne vyraziť domov koncom marca alebo začiatkom apríla. Začína nám sezóna s vanmi, tak ich treba nachystať pre výletníkov.
Erik: Pokiaľ je teplo, vedel by som si v dodávke predstaviť fungovať takmer stále. Jasné, že človeku raz za čas dobre padne sa “zložiť “. Ale myslím, že v mojom prípade pozitíva jednoznačne prevažujú tých pár ústupkov na komforte, ktoré musíte podstúpiť. Pevne verím, že sa nám do cca konca marca podarí zo sezóny na Salas surf ešte niečo zachrániť. A potom s príchodom jari príde opäť čas pobrať sa domov.
Nahlásiť chybu v článku