V obľúbených turistických destináciách sa okrem historických či kultúrnych pamiatok objavujú čoraz viac aj turistické pasce, teda podniky a miesta, ktoré môžu naoko pôsobiť perfektne, no realita je úplne odlišná. A práve také miesto sme navštívili v chorvátskom Zadare. 

Nedávno zavítal náš kolega do najhoršie hodnotenej reštaurácie v Bratislave, odkiaľ si odniesol mix pozitívnych, ale i negatívnych skúseností. Negatívne hodnotenia sú dnes na portáloch ako TripAdvisor, Booking či Google veľmi obľúbenou aktivitou pre množstvo turistov, čo platí aj o tých v Chorvátsku.

Počas dovolenky, neďaleko mesta Zadar, ktoré patrí aj k obľúbeným destináciám mnohých Slovákov, sme sa rozhodli navštíviť bar, ktorého neslávne renomé robí z prevádzky v centre starého mesta najhoršie hodnotený podnik v celom meste a priľahlom okolí.

GRAY BAR, ako sa nazýva nami navštívená prevádzka, je na TripAdvisore na 226. mieste, pričom rebríček Zadaru má presne 226 miest, čo z neho robí absolútne najhoršie hodnotený podnik v meste. Z desiatok recenzií sa zákazníci najčastejšie sťažovali na pomalých a unudených čašníkov, nízku kvalitu drinkov, alkoholické miešané nápoje bez  alkoholu či špinavé prostredie.

O tom, či je GRAY BAR v Zadare len nešťastne hodnotenou solídnou prevádzkou, alebo ide o pofidérne miesto, ktoré čerpá z výhodnej lokality a turizmu, sme sa rozhodli presvedčiť na vlastnej koži.

Placebo efekt môže rýchlo ovplyvniť celkový dojem

Prvá polovica júla bola v Chorvátsku skutočne horúca, pričom v našej oblasti ukazoval teplomer počas dňa pokojne aj 36 stupňov Celzia. Ani to nás však neodradilo od toho, aby sme v sobotu po raňajkách nasadli s priateľkou do auta a odviezli sa do približne 20 kilometrov vzdialeného Zadaru.

Mesto so 75-tisíc obyvateľmi sa často označuje ako brána k skutočnej kráse prímorského Chorvátska, pričom jeho dominantou je zachované staré mesto. A práve do historického centra smerujeme aj my. Po prechode popod starú bránu sa človek ihneď cíti príjemnejšie, než na rozpálenom betóne v modernejšej časti mesta.

Asi minútku po prechádzke jednou z hlavných ulíc starého mesta sa ocitáme na malom námestí, ktoré na turistu pôsobí ako oáza radosti. Historické budovy, pouliční hudobníci a najmä, terasy s veľkými slnečníkmi priamo uprostred. V tom momente je vám jedno, či ste prechádzku po meste začali, alebo ju máte v pláne pomaly ukončiť, posedenie v takej príjemnej atmosfére pri káve či chladenom drinku je v tej chvíli najlepšou alternatívou.

Takto by to asi fungovalo u bežného turistu. My si však ihneď po ľavej ruke všímame prevádzku GRAY BAR. Podnik ponúka vnútorné sedenie, pričom k nemu patrí aj vonkajšia terasa, ktorej kapacita dosahuje odhadom minimálne niekoľko desiatok miest.

Lístok je od výkalov a čašník má čas

Hodinky ukazujú 11:41 a my si sadáme na nami vybrané miesta. Atmosféra je napriek teplote 34 stupňov Celzia pokojná, okrem nás je v čase príchodu obsadených asi ďalších 5 stolov, pričom usudzujeme, že vzhľadom na kufre a batožinu ide o turistov.

Ako prvé si všímame vizuálnu stránku podniku. Markíza nad vstupom je špinavá, rovnako aj nápojové menu, ktoré bolo lepkavé a na prednej strane bola viditeľná škvrna od vtáčieho výkalu. Na príchod čašníka čakáme necelých 5 minút, no sedenie na terase je príjemné aj vďaka pohodlným stoličkám, z ktorých máme výhľad na vstup do podniku, kde okrem iného visí aj papier s upozornením, že sa dá platiť len v hotovosti.

Prvotné negatívne pocity však prebíja milý, usmievavý a zdvorilý čašník, ktorého sa pýtame, aký drink by nám odporučil, respektíve čo si ľudia objednávajú najčastejšie.

Vzhľadom na recenzie z internetu, odporúčanie čašníka, aj vlastný výber si objednávame jahodový spritz (7 eur), mojito (8,5 eura) a citrónovú limonádu (4 eurá). Čašníkovi sme sa prihovorili po anglicky, no ten s nami celý čas komunikoval po chorvátsky, čo by v prípade našej neznalosti mohlo pre turistu spôsobiť komplikácie.

Zábava sa začína, alebo končí?

O ďalších približne 5 minút nám na stole pristávajú tri objednané nápoje aj bloček, z čoho len limonáda má byť nealkoholická. To sme si však aspoň mysleli. Jahodový spritz nie je na prvý pohľad ani jahodový, nieto ešte spritz. Ak sa pozrieme do krátkeho slovníka baristiky a gastronómie, spritz značí mix perlivej vody (sódy) a vína, v tomto prípade malo ísť o šumivé prosecco.

V pohári, ktorý pripomína jahodu len farbou, pláva jedna černica, jedna malina, pár ríbezlí a kocky ľadu. Po ochutnaní sa dá ľahko zistiť, že nápoj neobsahuje takmer žiaden alkohol a jeho chuť je výrazná len vďaka sirupu, ktorý sa najviac podobá na lesnú zmes. Za nás teda rozhodne negatívne hodnotenie.

Druhé na rade je mojito, celosvetovo známy nápoj, ktorého základ v alkoholickej verzii tvorí biely rum, trstinový cukor, voda či sirup. V tomto bode sa sklamaní návštevníci nemýlili, naše mojito je určite to najhoršie, aké som kedy pil. Bez známky rumu, cukru či sirupu si usrkávame z nápoja, ktorý by sa v tomto prípade mohol premenovať na voda s limetkovou šťavou.

Posledným drinkom na rade je limonáda, v ktorej sa očakávala aj prítomnosť cukru či sirupu. Opäť veľké sklamanie, keďže v pohári je len veľa citrónovej šťavy a voda.

Čašník nám odpil z mojita