Alberta Einsteina nikomu predstavovať netreba, jeho meno je známe vo všetkých kútoch sveta. Menej známe je však meno jeho prvej manželky – Milevy Marićovej Einsteinovej. Podporovala Alberta všetkými prostriedkami, kvôli nemu sa vzdala aj vlastnej vedeckej kariéry. Kým Albert získal uznanie celého sveta a dokonca aj Nobelovu cenu, Mileva upadla na dlhý čas do zabudnutia.
V článku sa dozviete aj:
- Ako sa Albert a Mileva zoznámili
- Čo sa stalo s ich jedinou dcérou Lieserl
- Prečo Albert stanovil Mileve kruté podmienky manželstva
- Prečo nikto nevedel, že Mileva bola spoluautorkou mnohých Einsteinových prác
V škole dosahovala lepšie výsledky ako Albert
Písal sa rok 1896, keď 17-ročný Albert Einstein prekročil brány Polytechnického inštitútu vo švajčiarskom Zürichu. Na katedru fyziky a matematiky v ten rok prijali len 5 študentov, z toho len jedinú ženu. Ako píše portál All That Is Interesting, bola ňou Mileva Marićová. Albert a Mileva si veľmi rýchlo padli do oka, čoskoro sa z nich stala nerozlučná dvojica. Albert v nej videl spriaznenú dušu, ktorá je rovnako zanietená pre vedu ako on.
„Som taký šťastný, že som ťa našiel, stvorenie, ktoré je rovnako silné a nezávislé ako ja! Cítim sa osamelo s každým okrem teba,“ napísal jej Einstein v jednom z listov. Mileva bola vskutku výnimočná, bola tichá, no mala myseľ génia. Bola len piatou ženou v poradí, ktorej bolo dovolené študovať fyziku na pôde Polytechnického inštitútu. Kým žila s rodičmi v Srbsku, jej otec sa prihovoril dokonca u ministra školstva, aby jej umožnil absolvovať vzdelanie v oblasti fyziky.
Aj keď bol Albert len jediným z piatich študentov, na prednášky chodil len zriedkavo. Podľa portálu Scientific American celé hodiny radšej študoval sám alebo v spoločnosti Milevy. Tá bola vo fyzike natoľko dobrá, že dosahovala dokonca lepšie akademické výsledky ako Albert. Avšak kým Einstein štúdium napokon dokončil a získal vysokoškolský titul, jeho spriaznenej duši sa to nepodarilo.
Einsteinova mama ju nenávidela
To bola však len jedna z mnohých prekážok, ktoré Milevin život ovplyvnili. Einsteinova rodina ju vôbec neprijala, najmä jeho mama Pauline Koch bola proti ich zväzku. Prekážalo im, že krívala, nebola pekná, pripadala im pre Alberta pristará, príliš intelektuálna a navyše nebola Židovka. Mileva sa však nenechala zastrašiť a nevzdávala to ani s vedeckou prácou. Albert si totiž po dokončení štúdia nevedel nájsť prácu. Dúfala, že ak mu pomôže, on sa napokon zamestná a jej to pomôže získať druhú šancu a vybojovať si titul.
V roku 1902, teda ešte v čase, keď neboli zosobášení, Mileva otehotnela, vrátila sa k rodičom do Srbska a porodila dievčatko menom Lieserl. Avšak, ako informuje All That Is Interesting, krátko po narodení Lieserl akoby celkom zmizla z tohto sveta. Až do roku 1986 nikto ani netušil, že vôbec existovala. Údajne to tak bolo preto, lebo Albert nechcel, aby ktokoľvek vedel o tom, že splodil nemanželské dieťa. Mohlo by to poznačiť jeho kariéru. V čase jej narodenia žil vo Švajčiarsku a keď sa k nemu Mileva opäť pripojila, Lieserl so sebou nevzala.
O Lieserl takmer nikto nevedel ani v roku 1903, keď sa napokon Albert a Mileva zosobášili. O jej existencii sa až o niekoľko desiatok rokov neskôr dozvedeli historici, aj to len vďaka niekoľkým listom, v ktorých ju jej rodičia spomenuli. Do dnešného dňa nie je jasné, čo sa s Einsteinovou jedinou dcérou stalo. Po roku 1903 sa jej meno neobjavilo ani v jedinom z listov. Neexistuje však žiaden rodný list ani lekárske záznamy s menom Lieserl Einsteinová. Je možné, že to ani nebolo jej skutočné meno.
Vedel byť krutý a bezohľadný
Historici sa vďaka obsahu listov domnievajú, že Albertova dcéra ochorela na šarlach, keď mala menej ako dva roky a na jeho následky zomrela. Ďalšia z teórií hovorí, že ju Albert dal na adopciu. V roku 1904 Mileva otehotnela opäť, bála sa Albertovej reakcie. Ten jej však povedal, že už uvažoval nad tým, že jej „zabezpečí novú Lieserl“. Bez ohľadu na to, či Lieserl zomrela alebo ju dali na adopciu, takéto slová boli od Alberta skutočne kruté a bezohľadné.
Ich prvý syn sa volal Hans Albert Einstein. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1910, sa narodil ich druhý syn Eduard. Ako píše portál Scientific Women, postupom rokov ich vzťah chladol, do roku 1914 bolo jasné, že ich manželstvo je na pokraji kolapsu. Albert si však myslel, že pragmatickým prístupom dokáže manželstvo zachrániť, pre dobro detí. Spísal preto zoznam pravidiel, ktorých sa mala Mileva držať. Podľa Daily Mail Albert žiadal, aby Mileva udržiavala čistú domácnosť. Mala sa postarať o to, aby bolo čisté a vyžehlené aj jeho oblečenie a spodná bielizeň. Pracovňu mal mať dokonale usporiadanú, nesmela si však sadnúť za jeho stôl.
Nesmela žiadať, aby jej robil spoločnosť mimo domu a ak ju o to požiadal, musela sa mu prestať prihovárať. Akýkoľvek osobný vzťah bol vylúčený, ich kontakt sa mal obmedziť na nevyhnutné sociálne styky. Slovami ani správaním ho nesmela pred deťmi ponížiť, musela opustiť jeho pracovňu hneď, ako ju o to požiada. Výmenou za to, že sa pokúsi udržať ich manželstvo, nesmela žiadať žiadnu intimitu ani akúkoľvek formu náklonnosti.
Popisoval ju ako bezvýznamného zamestnanca, ktorého nemôže vyhodiť
Samozrejme, Milevu nesmierne ranilo, že sa k nej takto stavia napriek jej intelektu. Zo spolupracovníčky a vedeckej spriaznenej duše sa tak mala stať slúžka starajúca sa o deti a o čistotu Albertovej bielizne. Einsten ju popisoval ako zamestnanca, ktorého nemôže vyhodiť. Mileva mala spočiatku pocit, že nemá na výber a s Albertovými požiadavkami súhlasila. Nedokázala to však znášať dlhšie ako niekoľko mesiacov a napokon sa s deťmi presťahovala z Berlína, kde vtedy žili, do Zürichu.
O 5 rokov neskôr napokon podala žiadosť o rozvod. Mala ale podmienku – ak by vyhral Nobelovu cenu, všetky peniaze by musel prenechať jej. Avšak už v čase, keď bol ešte ženatý s Milevou, sa Einstein zaľúbil do svojej sesternice Elsy Lowenthalovej, ktorá sa neskôr stala jeho druhou manželkou a stála po jeho boku, keď si získal uznanie za prínos vo svete vedy.
Napriek tomu, že bez nej by to zrejme tak ďaleko nedotiahol, Milevino meno nebolo nikdy ani len zmienené. Písala mu prednášky, rátala za neho príklady, odpovedala v korešpondencii na otázky jeho kolegov. Dokonca mala byť údajne spoluautorkou Einsteinovej teórie relativity, ten si však všetku slávu prisvojil, píše portál TIME.
O 6 rokov neskôr sa Albert skutočne dočkal Nobelovej ceny a pokúsil sa porušiť sľub, ktorý dal Mileve pri rozvode. „Ak je niekto celkom bezvýznamný, nedá sa mu povedať nič iné, len aby zostal skromný a mlčal. To je to, čo ti radím,“ napísal v jednom z Listov Einstein svojej bývalej manželke. Peniaze jej však napokon poslal.
Svoje deti nevidel 30 rokov, ľutoval, že ich splodil
Roky po rozvode zasvätila Mileva dvom synom. Opatrovať musela najmä Eduarda, ktorý trpel schizofréniou. Albert sa o svoje deti nezaujímal. Po Milevinej smrti musel žiť Eduard v ústave, svojho otca nevidel pred smrťou celých 30 rokov. „Keby som len vedel, nikdy by neprišiel na tento svet,“ napísal o svojom synovi Einstein podľa portálu All That Is Interesting.
Mileva zomrela v roku 1948 vo veku 72 rokov na následky mozgovej mŕtvice. Kým počas života bolo jej meno celkom neznáme, až po jej smrti si vedecký svet uvedomil, akým prínosom bola v skutočnosti.
Nahlásiť chybu v článku