Samozrejme, v prípade, že zabudnete na Charlesa Mansona, ktorý je o čosi aktuálnejší. Našťastie aj od jeho kariéry už ubehlo veľa vody. No verejnosť je vrahmi, aj napriek hrôzam, ktoré boli schopní spáchať, nesmierne fascinovaná. Ich život, pohnútky, povaha alebo vzhľad. Sú to jednoducho informácie, po ktorých ľudia túžia, pretože so sebou nesú akési magické napätie. Pozorovať na vygooglenom zábere na oči masového vraha je ten zvláštny typ adrenalínu, pri ktorom vám nič nehrozí. Niečo ako sledovať dobrý horor. Odpovede na mnohé otázky o Jackovi Rozparovačovi však teraz môžeme mať na dlani.
Viktoriánska éra nikdy nebola pozitívnym obdobím. Mor, smog a neprirodzene vysoká úmrtnosť zabezpečila vtedajším ľuďom temné časy. A vrah, ktorý sa pohyboval v smradľavých uliciach Londýna, tiež nebol dôvodom na úsmev. Podľa jedného tvrdenia, nie že by ich naprieč históriou bolo málo, bola Jackova identita odhalená. Má byť obsahom denníka, ktorý bol napísaný práve počas tohto obdobia. Autorom je bohatý obchodník s bavlnou menom James Maybrick. Rodák z Liverpoolu sa na stránkach tejto knižky priznáva ku krvavým vraždám spáchaných na piatich ženách v Londýne a jednej v Manchestri.
Odkedy sa denník našiel, objavuje sa nespočetné množstvo pochybností o tom, či je skutočný, alebo nie. Muž, ktorý tento denník nadobudol ako prvý počas 90. rokov, bol Mike Barrett. Podľa jeho slov sa mu dostal do rúk od rodinného priateľa, ktorý krátko na to zomrel. To znemožnilo akékoľvek zistenie toho, odkiaľ ho tento muž mal. A práve tieto zvláštne okolnosti pomohli k vytvoreniu verejnej mienky, podľa ktorej išlo o podvod.
Prednedávnom však vyšla kniha, na ktorej sa podpísal Robert Smith a nesie názov 25 Years of The Diary of Jack the Ripper: The True Facts. Autor tvrdí, že fakty zachytené v knihe sú pravdivé. Podľa jeho dôkazov bola kniha nájdená v roku 1992 tromi elektrikármi, ktorí prerábali dom, kde kedysi býval James Maybrick. Zvláštne však je, že dokumenty, ktoré dokazujú nález elektrikárov, zároveň tvrdia, že Barrett volal v ten istý deň do vydavateľstva s oznamom, že má v rukách denník Jacka Rozparovača. Všetci títo muži vraj spoločne navštevovali jednu krčmu. „Barrett bol vždy bujarou postavičkou. Túžil sa stať spisovateľom, takže keď elektrikári naši v dome túto knihu, domnievali sa, že Barrett im pomôže knihu predať vydavateľovi,“ povedal Robert Smith pre Telegraph.
„Pravda bola, že jediný literárny úspech, ktorý Barrett zaznamenal, bolo príležitostné písanie hádaniek pre detský magazín. Nebol v písaní veľmi schopný, a preto myšlienka, že by vytvoril tak komplikovaný a pútavý príbeh, je nereálna.“ Okolnosti teda nasvedčujú tomu, že Jackom Rozparovačom bol nakoniec James Maybrick. Alebo aj nie. Niet pochýb, že táto teória prináša niekoľko zaujímavých dôkazov. Avšak nie je prvá. Len naprieč minulým storočím sa objavili desiatky potenciálnych adeptov na identitu Jacka Rozparovača. Najpravdepodobnejšie je, že príbeh Jacka Rozparovača bude naveky odloženým prípadom a stane sa opäť len podnetom pre pútavú, no nepravdivú fikciu.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku