Pohodlnému životu, práci aj finančným istotám dali zbohom a namiesto toho sa rozhodli precestovať svet. S ruksakmi na chrbtoch spoznávajú krásy našej planéty, jedinečnosť krajín v rôznych kútoch sveta aj odlišnosti ľudí v ich domácom prostredí. O tom ako je vôbec možné dlhodobo cestovať, o zážitkoch, ktoré život s túlavými topánkami prináša aj o dobrodružnom pláne dostať sa k pobrežiu Antarktídy, sme sa porozprávali s Hippie Panda Couple.
Ahoj Baška a David. Povedzte nám, ako a kedy u vás vznikol nápad precestovať svet. A prečo práve Hippie Panda Couple?
Obidvaja sme mali rovnaký sen cestovať po svete, ale nemali sme dostatok odvahy to uskutočniť sami. Všetko sa však zmenilo, keď sme sa stretli. Rozprávali sme sa o tom, ako by sme sa chceli ísť pozrieť na dlhšie do Ázie či Južnej Amerik,y no a o rok na to sme už spolu sedeli v lietadle smerujúcom do Japonska, kde sa naše dobrodružstvo začalo.
Ako vznikol názov Hippie Panda Couple? Baška je dieťa kvetov. Jej životným mottom je snaha šíriť lásku, šťastie a harmóniu vo svete a Davidove spirituálne zviera je panda. Tak sme Hippie-Baška Panda-David Couple.
Opustiť zamestnanie a „istotu“ domova zrejme nebolo ľahké. Ako reagovali vaši kolegovia a najbližší známi?
Pre veľa ľudí a našu rodinu to bol šok, keď sme im oznámili naše rozhodnutie cestovať tak dlho. Povedzme si, nie je to až tak bežné u nás, opustiť pracovné miesta a rozbehnuté kariéry doktorky a informatika. Napriek počiatočným pochybnostiam a strachu z neznámeho teraz vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Rodičia sa zmierili s tým, že máme túlavé topánky a veľmi nás podporujú. Za tú dobu čo sme na ceste, sme mali možnosť vidieť obrovskú chudobu, kde ľudia nemajú poriadnu strechu nad hlavou či pitnú vodu a na druhej strane zase obrovský konzum, kedy sa človek sám seba pýta, či to všetko potrebujeme k životu.
Všetky situácie, ktoré sme doposiaľ zažili, či to boli dychberúce a vzrušujúce momenty alebo aj tie životu nebezpečné, nám pomohli otvoriť oči, respektíve vďaka ním sme zmenili názor na mnoho vecí. Stali sme sa vegetariánmi, zistili sme, že materiálne veci sú to najmenej čo potrebujeme, aby sme boli šťastní a v neposlednom rade sme omnoho vnímavejší, čo sa týka prírody a jej ochrany, keďže počas cestovania vidíme, ako sa devastuje. Úprimne si myslíme, že keď sa niečo razantne nezmení, tak nás zaplavia plasty a nebude žiadna zeleň pre budúce generácie.
Vaše prvé kroky zamierili do Ázie, nám píšete z Bolívie. Ako dlho ste už vlastne na cestách a akú vzdialenosť ste doposiaľ precestovali?
Pred rokom, začiatkom októbra 2016, sme prileteli do Japonska, kde sa začala naša prvá časť cesty. Odtiaľ sme sa presunuli do Južnej Kórey, Číny, odkiaľ sme potom išli na pár dní aj do Severnej Kórey. Následne sme zavítali do Vietnamu, Kambodže, Thajska a potom sme sa plavili do Malajzie. Odtiaľ sme prišli na Bali, kde sme pobudli zopár dní, a potom leteli na Borneo. Tam sme navštívili aj sultánsky štát Brunej a zakončili to na Filipínach. Potom sme boli mesiac na Slovensku a následne sme odišli na druhú časť cesty, ktorú sme začali na Kube. Momentálne máme za sebou krajiny ako Kostarika, Panama, Kolumbia, Ekvádor a Galapágy, Peru, Bolívia, Paraguaj a teraz sme už v Argentíne.
Mnohých ľudí určite zaujíma, ako sa tak dlhé cestovanie dá finančne pokryť. V čom je teda to tajomstvo?
Obidvaja sme tvrdo pracovali v zahraničí a vďaka tomu sme si našetrili na našu cestu. Počas cestovania máme veľmi úsporný režim, tzn. organizujeme si všetko sami. Väčšinou si varíme, bývame v lacnejšich hoteloch a presúvame sa pozemnou dopravou. Snažíme sa čo najviac eliminovať cestovanie letecky a letíme len v tých najnutnejších prípadoch ako napríklad z Panamy do Kolumbie. Kedže jediná šanca ako sa dostať z jednej krajiny do druhej, je buď letecky alebo loďou. Pozemná hranica zatiaľ nie je vybudovaná, kvôli absencií cesty medzi oboma krajinami.
V Ázii ste navštívili hneď niekoľko krajín. Ktorá vás najviac oslovila a čím konkrétne? Kde by ste sa naopak už vrátiť nechceli?
Ak by sme si mali vybrať jednu krajinu z Ázie, kam by sme sa radi vrátili, tak by to boli Filipíny. Ostrov Palawan bol pre nás malý raj na Zemi, pretože ponúkal mnoho krásnych opustených pláží a nedotknutú prírodu. Aj keď je tam veľká chudoba, tak ľudia sú neskutočne milí a ochotní vždy pomôcť. Ako napríklad, keď sme dostali defekt na ceste do mesta Port Barton a jedna desaťčlenná rodina, ktorá žila v malej chatrči neďaleko, sa ponúkla, že nám ho opraví. Popritom ako sme čakali na náš skúter, veľmi sa zaujímali, odkiaľ sme, kde pracujeme a koľko máme detí. Bol to pre nás veľmi silný zážitok. Aj touto situáciou sme sa naučili, že nech sa stane čokoľvek, vždy sa nájde na tomto svete niekto, kto ti rád pomôže bez toho, aby od teba niečo chcel. Hlavne, keď vidíte v akých podmienkach žijú a s akou ochotou a úsmevom na tvári vám pomáhajú, tak sa vám to vryje do pamäti.
Naopak Severná Kórea je štát, kde by sme sa už nikdy nechceli vrátiť. Pre domácich ľudí je to určite to najhoršie miesto na život a turista sa tam cíti ako v zlom filme. Od prvotného šoku, kedy sme vstúpili do krajiny a ako k nám prišli severokórejskí vojaci do vlaku a začali prehľadávať veci až do momentu, kedy sme si vydýchli naspäť v Číne. V Severnej Kórei sa nemôžete pohybovať bez sprievodcov, ktorí sú s vami počas celého pobytu a my si spomíname na to, ako sme si neskutočne dávali pozor, čo im povieme. Pýtali sa nás napríklad, čo si myslíme o ich jadrovom programe, ktorý obhajovali v záujme ochrany ich štátu pred prípadnými agresormi. My sme snažili im vysvetliť, že jadrová energia, by sa mala využívať za iným účelom ako na vývoj zbraní.
Takýchto prípadov, kedy sme boli konfrontovaní s ich ideológiou, bolo viac. Najčastejšie opakovaná téma bola nenávisť Severokórejcov voči Američanom, ktorú v nich živí diktátorský systém už od malička. Na konci nášho pobytu sme už ďalej nemohli počúvať o tom, ako za všetky zlé v ich krajine môžu Američania a uviedli sme im príklad z histórie medzi Slovenskom a Maďarskom. Nechápali to, ako je možné, že necítime nenávisť a hnev voči Maďarom. Vraveli nám, že sú pripravení na totálnu vojnu a všetci sú ochotní položiť život za svojho lídra. Je to veľmi smutné miesto, a potom čo sme odtiaľ odišli, sme mali ešte dlho zmiešané pocity.
Momentálne cestujete po Južnej Amerike. Ak sa nemýlim začali ste v Kube. Aký je váš finálny cieľ?
Každým dňom sa viac a viac približujeme k nášmu cieľu dostať sa na Antarktídu. Tak nám držte palce.
Návšteva Antarktídy môže byť pomerne veľkým prešľapom za komfortnú zónu bežného človeka. Čo vás motivuje k tomu dostať sa až k tejto nehostinnej a večne zamrznutej krajine?
Na Antarktídu sa z Argentíny dá ísť len v určitú dobu, keď je tam jar a leto. Jar začína v novembri a teplota cez deň vystúpi nad nulu. Keďže sme vedeli, že v tom období budeme v Ohňovej zemi, tak sme si povedali, že je to len na skok dostať sa tam a je to pre nás jedinečná šanca ocitnúť sa na tomto bielom kontinente.
Dočítal som sa, že ste Južnú Ameriku nechceli len tak „preletieť“, ale mali ste pripravených niekoľko zaujímavých plánov. Čo sa vám doposiaľ podarilo splniť?
Každá krajina má svoje skryté poklady a my sa vždy veľmi tešíme, ako ich objavíme. Avšak doposiaľ sme mali najsilnejší zážitok na Galapágskych ostrovoch, kde sme videli tak zblízka rôzne druhy zvierat, ktoré sa nás vôbec nebáli. Celé súostrovie je vedené tak, že zvieratá sú tu doma a my sme len hostia. Ďalej nás očarila Quilotoa lagúna, ktorá sa nachádza v ekvádorských Andách a na ktorú sme sa nevedeli vynadívať.
Skvele sme sa cítili v peruánskej amazonskej džungli, kde sme boli šesť dní bez elektriny a internetu a jedli domácu stravu zo surovín, vypestovaných na tomto mieste. Ľudia tam žili veľmi jednoducho, spolu a hlavne neboli tak závislí na moderných technológiách. Plánovali sme si prejsť nejakú krajinu na aute a to sa nám podarilo v Bolívií. Táto krajina má prírodu ako z inej planéty a cestu, ktorá viedla k Lagúna Verde, si dovolíme označiť za jednu z najkrajších, akú sme kedy videli. Teraz sa už ale veľmi tešíme na spoznávanie čílskej a argentínskej Patagónie, kde by sme mali pobudnúť približne mesiac a pol.
O cestovaní tvrdíte, že pre vás nie je jeho základom poznávanie pamiatok, ale ľudí. Sú ľudia v Južnej Amerike iní ako v Ázii? A čo porovnanie so Slovenskom?
Južná Amerika a Ázia sú úplne odlišné svety. Nám Európanom sú bližší kultúrou a jazykom Juhoameričania. V Ázii sme sa nevedeli s ľuďmi tak spojiť kvôli kultúrnym rozdielom a práve naopak tu v Južnej Amerike sa cítime ako doma. Máme pocit, že tu nikdy nie sme sami. Je úplne bežné ľuďom sa zdraviť na ulici, či dať sa do reči len tak s neznámym človekom. Cítiť tu silný vplyv tradičnej rodiny, ktorá sa z Európy pomaly vytráca. V Ázii sa nám zase zdalo, že na prvom mieste je práve práca.
Je prirodzené, že porovnávaniu Slovenska s inými krajinami sa nevyhneme. Niekedy si prajeme, aby sme si prejavovali viac slušnosti jeden druhému, ako to robia v Japonsku. Od Ekvádora a Kostariky by sme si mohli zobrať úctu k prírode a viac ju u nás chrániť. Od Filipínčanov by sme sa zase mohli naučiť byť srdečnejší a viac sa usmievať. Hlavne by sme sa však mali prestať porovnávať s inými krajinami a vážiť si to, čo máme doma, pretože nikde to nie je ideálne.
Počas svojich ciest točíte na videoportál YouTube videá. Čo je ich cieľom a pre koho sú určené?
Každé naše video je úplne iné. Niekedy chceme ukázať viac z prostredia, ľudí, zachytiť atmosféru a inokedy zase priblížiť nás, to ako cestujeme a čo popritom robíme. Avšak všetko záleží od daného miesta, kde práve sme a ako sa tam cítime. Videá sú určené pre každého. Naši diváci vidia veci, ktoré vidíme my, nájdu si tam aj tipy a inšpirácie, ako a kde cestovať. Avšak neukazujeme len to dobré. Niekedy musíme povedať aj to, čo nám vadí a na čo si majú ľudia dať pozor. Naším cieľom je neprikrášľovať si realitu, ale ukázať, aká z nášho pohľadu naozaj je.
Na Slovensko sa z Antarktídy chcete vrátiť do Vianoc. Máte už teraz v hlavách plány na ďalší dlhý výlet?
Radi by sme si niečo podobné chceli zopakovať, ale ešte nemáme konkrétne predstavy. Určite však chceme ísť opäť do Ázie a možno aj do Afriky, tak sme zvedaví, čo z toho nám vyjde. Zatiaľ máme kopec materiálu z tejto a predchádzajúcej cesty, ktoré musíme spracovať. Každopádne nás môžete sledovať na našom Facebooku a Instagrame, kde môžete cestovať spolu s nami.
Dobrodružstvá a príbehy Bašky a Davida môžete sledovať na ich YouTube kanáli, kde sa s vami pravidelne podelia o svoje najnovšie zážitky. Sledovať Hippie Panda Couple môžete však aj na Facebooku, či Instagrame.
Nahlásiť chybu v článku