Bod Omylu, mladá nádejná kapela zo Žiliny. Za sebou majú prvý album, množstvo koncertov a aktuálne jazdia na svojom turné ZA VAMI TOUR, ale vidieť ste ich mohli aj na tohtoročných Majálesoch.  Dva nové single kapely veštia predzvesť ďalšieho albumu. Či je to tak sa dočítate v našom rozhovore s Lukášom.

Na úvod malé predstavenie. Kto tvorí a od kedy tvorí Bod Omylu?

V súčasnom zložení hráme od januára tohto roku. Zmena na bubeníckom poste nám priniesla aj zmenu v spôsobe tvorby piesní. Začali sme hudbu brať vážnejšie a viac sa zamýšľať nad odkazom, ktorý by mal každý song odovzdávať. V priebehu troch mesiacov sa nám podarilo nanovo naskúšať staršie skladby, no hlavne vytvoriť a nahrať dva úplne nové single. Zostavu tvoria: Lukáš Turiak (spev, gitara), Jakub Somora (bicie, vokály), Peter Šoška (basa, vokály), Michal Bros (gitara).

Aké odkazy sa snažíte najčastejšie vniesť do vašej tvorby? Na čom vám skutočne záleží?

Nemáme určené tematické okruhy. Každá skladba musí mať svoju vlastnú myšlienku a odkaz. Ak by som ale mal stručne charakterizovať naše dva najnovšie single, tak Cestou ku hviezdam je subjektívna pieseň o človeku, ktorý hľadá svoje miesto a smer, ktorým by sa mal v živote uberať, zatiaľ čo My verzus My sa textom snaží skôr apelovať na ľudí a poukazovať na to, čo v našej spoločnosti nie je v poriadku.

[youtube bROUBmJObOo 720 410]

Ako by ste v škatuľkách definovali to, čo hráte?

Ach, tie škatuľky. Dve nové skladby sú od seba úplne odlišné. Cestou ku hviezdam je progresívnejšia, tvrdšia, rockovejšia. My verzus My má miernejšie tempo, je tam viac popových a alternatívnych prvkov. Chceli sme tak ukázať smer, ktorým by sme sa do budúcna radi uberali. Chceme robiť tvrdé rockové skladby aj kvalitný pop. Bolo by fajn, ak by sa nám podarilo nahrať album, ktorý by bol koncepčne rozložený práve na tieto dva smery. Máme pred sebou ešte veľa práce, ale úvodný impulz v podobe reakcií na novú tvorbu nás povzbudil.

Tvrdé rockové skladby a kvalitný pop? Kde vznikla táto divoká kombinácia?

Podľa mňa to nie je až tak divoké. Množstvo svetových kapiel dokáže tvoriť hitové skladby, ktoré sa bežne hrajú v rádiu, no keď si pustíte ich album, hneď od prvého taktu vás ovalí poriadny rockový nášup. U nás je bohužiaľ zvykom, že kapela začne so svojou vlastnou, zväčša tvrdšou tvárou a postupne ju na úkor hranosti stráca, až úplne zmäkne. Máme tu predsa aj také extrémy, ktoré v 90-tych rokoch v metalovom šate predskakovali Iron Maiden a dnes distortion šlapnú len v prípade núdze. Samozrejme za podobnými rozhodnutiami sa skrýva veľa faktorov a žiadnu kapelu za to netreba odsudzovať. My sa netajíme tým, že by sme chceli robiť oboje. Baví nás rock, baví nás keď to má gule, ale tiež máme radi jednoduché, uvoľnenejšie piesne. Ale ako som už povedal, máme pred sebou ešte dlhú cestu.

Ako prebieha turné? Hrali ste aj na Majálesoch. Aká to bola pre vás skúsenosť?

ZA VAMI TOUR si zatiaľ naozaj užívame. Ideme ho spolu s kapelou Fishing strip v kluboch a to prináša naozaj skvelé zážitky. V novej zostave je to naše prvé turné, čiže s mnohými vecami sa zoznamujeme akoby odznova. Baví ma sledovať progres od jedného koncertu k druhému. Majálesy boli skvelé. Zvuk a priestor veľkého pódia je perfektná vec, navyše v porovnaní s klubmi sa človek omnoho lepšie počuje, môže pozorovať každú svoju nepresnosť a lepšie na nej neskôr zapracovať. Majálesy majú k tomu ako bonus peknú študentskú atmosféru. Tešilo nás, že aj napriek skorším časom vystúpení na nás ľudia prišli.

Za sebou máte jeden nahratý album z roku 2013, tento rok vám vyšli zatiaľ dva single. Predzvesť nového albumu?

Album Nechaj sa ovládnuť  bol pre nás skvelou skúsenosťou. Po prvýkrát sme si vyskúšali situáciu, keď treba v krátkom čase nahrať veľa materiálu tak, aby bol výsledok čo najkvalitnejší. Myslím si, že ako naša prvotina nesklamal, zároveň však musím dodať, že za dva roky sme sa hudobne posunuli celkom inde. Dva nové single sú toho dôkazom, nepodobajú sa na našu predošlú tvorbu. Čo sa týka albumu, nechceme robiť nič nasilu. V štúdiu a na koncertoch sme si v novej zostave k sebe našli cestu, a to je super. Sústredíme sa na to, aby sme nahrali ďalší singel, ktorý bude lepší, než dve posledné novinky. Potom sa rozhodneme, čo ďalej.

Čo vo Vašom doterajšom pôsobení beriete ako najväčší úspech?

Pre mňa osobne je najväčším úspechom všetko, čo nám priniesol rok 2015. Z našej hudby a reakcií ľudí mám po dlhšom čase naozaj dobrý pocit. Každý hudobník to pozná. Keď si nie si istý tým, čo robíš, chýba tomu iskra. Nie si stopercentne odhodlaný a neveríš si. Ja sa z nás ale momentálne teším, muzika ma napĺňa a verím, že s hlavou pri zemi a poctivou robotou sa dokážeme ďalej zlepšovať.

Kde sa Vám hráva najlepšie? Festivaly či kluby? A čo Váš najlepší koncert?

Je to ťažké porovnávať. Kluby sú intímnejšie, máš priamy kontakt s publikom, dýchaš ten istý ťažký vzduch čo dýchajú aj spotení ľudia pod pódiom. Na fesťákoch je fajn, že máš viac priestoru, rád ho naplno využívame a plachtíme po pódiu krížom-krážom. A najlepší koncert? Skvelé to bolo v Ministry of Fun v Banskej Bystrici. Nielen čo sa týka zvuku a ľudí, ale aj celkovej show, ktorá sa tam dá vďaka svetlám a projekcii robiť. Najsrdcovejšie pre mňa ale asi ostanú koncerty z našich začiatkov. Vtedy bola bežná klubová návšteva cez 100 ľudí a nebolo treba ani „veľkého“ headlinera. Za 5 rokov sa toho dosť zmenilo, na koncerty dnes chodí divákov menej. Na druhej strane je to možno aj na niečo dobré, kapela aspoň na sebe musí neustále pracovať aby fanúšikov mala čím prilákať.

Áno, klubové koncerty väčšinou zívajú prázdnotou… Čo podľa Vás spôsobilo túto zmenu ?

Ľudia sú cez sociálne siete ostreľovaní hudbou svetovej kvality, ktorej sa domáca produkcia jednoducho nemôže rovnať. Nedivím sa tomu, že si radšej pošetria 100 eur na dva väčšie koncerty svetovej hviezdy, než by mali dávať 5 eur každý víkend za nejaké neznáme domáce meno. Pre kapely je to tak trochu bludný kruh, ale cesta von existuje. Netreba sa sťažovať, ale pracovať na sebe tak, aby aj naša hudba prinášala kvalitu a prekvapivé prvky. Raz za čas sa hudobný vkus poslucháča láme. Momentálne vedie hiphop a mandolíny, uvidíme čo príde ďalej.

Máte dáke hudobné vzory? Niekoho kto Vás pri tvorbe inšpiruje.

Jakub miluje Michaela Jacksona, Peter je srdcom Blinkáč, Michal odrástol na Slashovi a ja asi najviac obdivujem Davea Grohla. To, čo dokázal vlastnou hlavou a rukami vybudovať s Foo Fighters, je pre mňa naozaj úctyhodné. Ako frontman nielen skladá skvelé veci, ale musí prijímať aj ťažké rozhodnutia. V tomto je pre mňa vzorom najmä ako osobnosť.

Kam by ste to chceli dosiahnuť? Váš najväčší hudobný sen?

Asi každá kapela by niekde v kútiku duše chcela hrať na veľkých festivaloch a počuť svoje skladby v éteri. V prvom rade ale chceme, aby sa naša hudba dostala do čo najviac uší a aby poslucháčov tešila. Ak sa nám to podarí, ľudia to ocenia. To je pre nás najdôležitejšie.

Blíži sa leto, idete si zahrať na slovenských festivaloch?

Áno, pomaly nám pribúdajú a veľmi sa na ne tešíme. Po skončení turné ich začiatkom júna všetky zverejníme. Hrať vo festivalovej atmosfére je vždy radosť.

Odkaz na záver?

V prvom rade ďakujeme za príjemný rozhovor a pozdravujeme všetkých fanúšikov portálu Interez. Zároveň ďakujeme všetkým tým, čo nás na našej ceste podporujú. Dajte šancu slovenskej hudbe, doma máme množstvo kvalitných interpretov, o ktorých ste dodnes možno ani nepočuli.

Viac info a viac hudby od kapely Bod Omylu si môžete pozrieť na ich Interez-áckom profile.