Poznáte pocit, keď sedíte na nudnej prednáške alebo v práci na dlhom stretnutí a zrazu zistíte, že ste stránku svojho zošita nevedome pokreslili rôznymi čmárancami? Možno ste si mysleli, že to je len zlozvyk alebo dôkaz vašej nepozornosti. Ale čo keby sme vám teraz preezradili, že čmáranie môže byť vlastne nástroj na zlepšenie vašej koncentrácie, kreativity a schopnosti učiť sa?
V tomto článku sa pozrieme na niekoľko príkladov a dôkazov toho, ako vám čarbanie môže pomôcť lepšie premýšľať, rýchlejšie sa učiť a byť viac produktívny. Viac o tom napísal aj portál Harvard Health.
Čarbal si aj Edison
Jedným z najznámejších príkladov „úspešného čmárania“ je prípad Thomasa Edisona. Edison bol známy tým, že si počas svojich experimentov a vynálezov neustále čmáral. Jeho čmárance boli plné nápadov, schém a poznámok, ktoré mu pomáhali lepšie premýšľať a riešiť problémy. Edisonov príklad ukazuje, že čmáranie môže byť skutočne hodnotným nástrojom pre inovátorov a tvorcov.
Táto aktivita má množstvo benefitov
Čmáranie môže pomôcť aj pri učení sa. V štúdii z roku 2009 výskumníci zistili, že študenti, ktorí si čmárali počas prednášky, si pamätali o 29% viac informácií ako tí, ktorí si nečmárali. Tento účinok je pravdepodobne spôsobený tým, že čmáranie pomáha udržať našu pozornosť a zabraňuje myšlienkam blúdiť. Keď si čmárame, naše mozgy sú stále aktívne a zapojené do procesu učenia sa.
Okrem toho, čmáranie môže pomôcť zlepšiť našu kreativitu. Metaforicky povedané, keď si čmárame, otvárame dvere svojej mysli a púšťame von svoje najdivokejšie nápady a predstavy. Mnohí umelci, spisovatelia a hudobníci používajú čmáranie ako spôsob, ako „rozcvičiť“ svoju kreativitu predtým, než sa pustia do svojej hlavnej práce. Napríklad slávny spisovateľ Kurt Vonnegut si čmáral, keď mal tvorivú blokádu, a tvrdil, že mu to pomohlo nájsť nové nápady a inšpiráciu.
Čmáranie môže byť tiež užitočné pri riešení problémov. Keď si čmárame, naše myšlienky sa môžu voľne pohybovať a prepojiť sa s inými nápadmi a konceptmi. Tento proces môže viesť k objaveniu nových riešení alebo k lepšiemu pochopeniu problému. Napríklad Albert Einstein bol známy tým, že si čmáral matematické vzorce a rovnice, aby lepšie pochopil zložité koncepty.
Ako začať?
Ako teda začať s čmáraním? Nemusíte byť umelcom ani matematickým géniom. Stačí si zobrať pero alebo ceruzku a začať kresliť jednoduché tvary, čiary alebo písmená na papier. Skúste si čmárať počas prednášok, stretnutí alebo keď sa snažíte vyriešiť nejaký problém. Možno zistíte, že vaša koncentrácia, kreativita a schopnosť učiť sa sa zlepšia.
Takže nabudúce, keď si budete čmárať na okraji svojho zošita, nehanbite sa. Možno práve objavujete svoj vlastný kľúč k úspechu.
Nahlásiť chybu v článku