Trpieť duševnou chorobu nie je prechádzka ružovou záhradou. Ľudia so zlomenou psychikou sa často nevedia pohnúť správnym smerom, nevedia sa vyrovnať alebo si priznať svoj stav. Sú to veľmi komplikované osobnosti, ktoré vo svojich temných obdobiach potrebujú pomocnú ruku a objatie, aj napriek svojmu arogantnému správaniu či hlúpemu zatĺkaniu a presviedčaniu všetkých, no hlavne samých seba, že sú v poriadku. Skôr či neskôr si však svoj stav priznajú a začnú ho riešiť, čo nepatrí práve k najpríjemnejším veciam v živote.

Ak je človek ochotný priznať si, že má duševné problémy, musí sa naučiť s nimi žiť a pokúšať sa svoj zdravotný stav zlepšiť. Títo ľudia sú však omnoho lepšími bytosťami, ako tí, ktorí to majú v hlave absolútne v poriadku. Prečo? Lebo konečne pochopili, že každá minca má dve strany.

Medzitým, čo sa ľudia na všetko sťažujú, vrátane práce, partnerov a rodiny, tí, ktorých životy skomplikovali duševné choroby, sa snažia hľadieť na svet tým krajším pohľadom. Áno, duševné choroby majú svoje výhody, aj keď to na prvý pohľad znie šialene a urážlivo.

Tu je hneď 12 dôkazov, že život s duševnou chorobu môže priniesť i isté výhody.

1. Vznik nerozlučných priateľstiev

Medzi bojovníkmi s duševnými chorobami vzniká hlboké priateľstvo či hádam „bratstvo“. Pre človeka, ktorý sa snaží skoliť toho príšerného draka vo svojej hlave, je dôležitý každý priateľ. No zdraví ľudia často nevedia, ako sa k nim správať. Nedokážu s nimi úplne súcitiť a pomôcť im, lebo si podobnými problémami neprechádzajú. Práve preto je priateľstvo s niekým, kto si podobnými problémami prechádza, omnoho vzácnejšie a silnejšie. Takí priatelia sú na celý život.

2. Schopnosť povzbudiť iných

Keď človek bojuje sám so sebou, je často unavený a vyčerpaný. Nezvláda stresové situácie a je na dne, no oceňuje povzbudenie od druhých a veľmi si ho váži, veľmi mu pomáha. Ako čas uteká a je na tom lepšie a lepšie, začne si všímať druhých, pomaly padajúcich k dnu. Jeho choroba ho naučila, ako správne držať človeka za ruku, aby nevykĺzol. Dokáže povzbudiť, ako nikto iný. Lebo sám si obdobím temna prešiel.

3. Oceňujú malé gestá

Keď sa vám nechce smiať a je vám strašne, zdvihne vám náladu aj obyčajný kvietok odtrhnutý zo záhrady. Zdraví ľudia sú nevďační, zvyknutí, že všetko majú. Bojovníci s duševnými chorobami stratili všetko. Akonáhle sa proti nim obrátilo ich vlastné podvedomie, pochopili, že už nemajú nič. Práve preto si cenia malé veci, drobnosti, ako prinesenie kávy, objatie alebo poslanie obyčajnej fotografie dvoch vydier, držiacich sa za labky.

4. Cenia si tie dobré dni

Ležať týždeň v posteli, báť sa z nej vyjsť a ticho plakať je príšerné a neútešné. V takýchto situáciách sa ocitajú často a nevedia z nich nájsť cestu von. Keď to na chvíľu prejde, keď vyjde vonku slniečko a ozve sa spev vtákov, cítia sa naplnení. Zatiaľčo tí zdraví nad všetkým len frflú a slnečné dni sa im nepáčia, oni sú za ne neuveriteľne vďační. Mnohí z nich si tieto dni dokonca zapisujú a keď sa všetko zhorší, radi sa k nim vracajú.

5. Vedia, kto sú ich praví priatelia

Ako sa vraví, v núdzi spoznáš priateľa. Akonáhle sa dostanete do vojny so svojím podvedomím, niektorí ľudia sa vám otočia chrbtom. Sú sebeckí s je pre nich jednoduchšie nepozerať sa, ako trpíte. Tí, čo s vami ostanú a rozhodnú sa bojovať po vašom boku, získajú automaticky nálepku „priatelia“. Ľudia, čo duševnými chorobami netrpia len ťažko vedia rozoznať, kto je priateľ naoko a kto ten skutočný. No všetky ľady sa raz prelomia.

6. Sú pripravení na všetko, čo im život hodí pod nohy

Po vojne so svojím vlastným ja ste už pripravený na všetko. Už vás nič len tak nerozhádže. Vaša psychika sa stane odolnou. Ukáže vám, čo je zlé, príšerné, čo je to mučenie. A potom sa situácie, pri ktorých iní ľudia plačú, zdajú, akoby neboli vôbec vážne. No ľudia s duševnou chorobou nerozdeľujú problémy na závažne a nezávažné. Sami dobre vedia, že všetky v živote zavážia rovnako. Len sa naučia niektoré chvíle zvládať lepšie, ako ostatní.

7. Sú omnoho viac kreatívni

Duševná choroba vám otvorí obzory. Vnímate veľa vecí inak, vidíte veci, ktoré iní ignorujú. Určite viete, že veľa umelcov bolo šialených. Či už spisovatelia, maliari alebo režiséri, akonáhle prežili niektoré z tých ťažkých situácií, všimli si rozdiel medzi svetmi, všimli si tú rozmanitosť a krásu, no aj temnotu a nebezpečenstvo. Veľké množstvo duševne chorých ľudí bojuje so svojím nešťastím pomocou umenia a snažia sa ukázať druhým, čo vidia a cítia.

8. Problémy riešia kreatívnejšie

Ak ľudia s duševnými chorobami neoplývajú talentom, využijú svoju kreativitu v riešení problémov. Sami, keď musia riešiť svoje zlé stavy, prichádzajú na kvantá spôsobov, ako zlé myšlienky odohnať. Rovnako myslia aj v práci, práve preto sú omnoho lepšími spolupracovníkmi a vôbec, pracujú najlepšie. Vždy prídu na niekoľko riešení, a aj keď sú niektoré z nich nereálne, nájdu sa medzi nimi stopercentne účinné.

9. Ich život je zaujímavejší

Znie to hrozne. Ako keby ľudia s duševnými chorobami boli prehnane zaujímaví a všetci, čo chcú zaujať, sa teraz budú tváriť, že majú duševné problémy. Bohužiaľ, v dnešnej dobe je aj to pravdou a veľmi veľa ľudí napodobňuje choroby, aby zaujali, aby ich druhí ľutovali, aby boli viacej ,,cool.”

Avšak ľudia s duševnými chorobami, s tými pravými, majú skutočne zaujímavý život. Veľa z nich to aj verejne priznáva a považuje v tomto prípade duševnú chorobu za veľmi výhodnú. Majú čím prispieť do konverzácie, rozumejú sa do duše človeka omnoho viac ako zdraví, prežili absolútne dno, tešia sa z každej maličkosti a milujú slnečné dni a krásne momenty.

10. Ľudia v ich okolí su úprimnejší

Vo svete, kde každý každého súdi, je ťažké vyrozprávať sa. Ľudia sa pred sebou uzatvárajú a odmietajú rozprávať o svojich problémoch. Výnimkou sú však priatelia a známi ľudí s duševnými poruchami.

Keď človek s duševnou chorobu opisuje svoj ťažký víkend v depresiách, smutne sa na neho pozrú a uznajú, že ani oni ho nemali ľahký, lebo im niekto zomrel, niekoho stratili. Smútok nie je depresia. No je rovnako ťažký na priznanie a rovnako ťažký na odohnanie. Vyrozprávanie si svojich problémov je prvý krok. A pri ľuďoch bojujúcich každý deň je zverenie sa omnoho ľahšie. Sú rovnako zlomení, cítia sa veľmi podobne. Rozumejú viac.

11. Väčšia vnútorná sila a odvaha

Bojovať je ťažké. Na boj potrebujete silu a hlavne odvahu pustiť sa do neho. Keď v ňom však vyhrávate, zosilniete. Ľudia, ktorí bojujú každý deň vedia, že musia byť nebojácni a musia vedieť ovládať svoje emócie, vedieť znášať veľké tlaky. Bez odvahy a sily by sa nedostali príliš ďaleko. Duševná choroba zoceľuje. Vytvára silných ľudí, odvážnych púšťať sa do veľkých vecí. Veď čo môže byť väčšie, hrozivejšie a silnejšie, ako ich vlastné podvedomie?

12. Sú lepší radcovia

Ak k nim príde po radu smutný človek alebo osoba, ktorá bojuje s niečím ťažkým, neboja sa poradiť a väčšinou radia perfektne. Sami si prešli alebo si stále ešte prechádzajú veľkými a desivými vecami a dobre vedia, čo v takých chvíľach potrebovali. Preto, ak vidia, že niekto v ich okolí sa trápi niečím podobným, neboja sa podať mu pomocnú ruku a naviesť ho na správnu cestu.

Pozri aj: Ľudia ani len netušia, že týchto 10+ vecí robíte kvôli tomu, že trpíte úzkosťou

themighty