To však nie je možné a niektorí z nás sa smrti ocitnú zoči voči skôr, ako stihnú žiť život naplno. Príkladom je aj Sasha Eliasson, ktorý si ruku so smrťou podal nie raz, ale dvakrát. Našťastie však prežil a rozhodol sa, že rozpovie, aké to na tej druhej strane je.

Sasha bol obyčajným študentom žijúcim vo Švédsku, až do jedného dňa v roku 2014. Šiel práve na bicykli, keď sa ocitol uprostred staveniska a keď prudko zabrzdil, úplne stratil nad bicyklom kontrolu. Jeho telo upadlo takmer okamžite do šoku, na niekoľko minút stratil vedomie, nedýchal a jeho srdce sa zastavilo. Musel podstúpiť nejeden nepríjemný zákrok a na dlhý čas bol nútený užívať lieky proti bolesti.

Práve kvôli nim sa ocitol na pokraji života aj smrti aj druhýkrát. Sasha sa totiž liekmi predávkoval a jeho dýchacia sústava skolabovala. Aj keď v oboch prípadoch vďaka snahe lekárov prežil, technicky bol v prvom aj v druhom prípade na niekoľko minút mŕtvy. Po tejto skúsenosti sa rozhodol, že sa so svojimi pocitmi podelí.

Sasha je celý život ateistom, žiadne zázračné očakávania preto od smrti nemal a vyjadril sa, že sa nič zázračné ani nestalo. V čase, keď bol technicky mŕtvy, jednoducho prestal existovať. Nevidel žiadne svetlo na konci tunela, ako popisujú niektorí, bola to jednoducho len tma. Popísal to ako bezsenný spánok, keď máte pocit, že ste prespali celú večnosť, aj keď to trvalo len niekoľko minút.

Eliasson sa dokonca vyjadril, že kým mu to lekári nepovedali, nemal ani tušenia o tom, že bol na niekoľko minút mŕtvy. Spôsob, akým popísal zážitok Sasha, vyvolal množstvo búrlivých debát, je totiž v úplnom protiklade s tým, čo množstvo ľudí popísalo doteraz. Tvrdí, že neexistuje žiaden život po smrti, na ktorý by sa človek mohol tešiť, čím pobúril nejedného človeka držiaceho sa nádeje.

Niektorí tvrdili, že svetlo nevidel preto, lebo nebol mŕtvy a ešte neprišiel jeho čas, iní zas predpokladali, že zrejme nie je dostatočne dobrým človekom na to, aby mu bolo umožnené nahliadnuť za hranicu života a pravdepodobne sa dostane do pekla. Samozrejme, Eliasson sa bránil, že jeho cieľom bolo praktickým spôsobom odpovedať na otázky, nie vyvolať pobúrenie či znepokojiť veriacich. Tvrdí, že to bol jeho subjektívny zážitok a netvrdí, že iný človek nemôže zažiť niečo iné.

Zároveň však Sasha dodáva, že stretnutie so smrťou ho donútilo uvedomiť si, že je len obyčajným smrteľníkom a koniec môže prísť kedykoľvek. Vie, že nech urobí čokoľvek, nezaručí mu to po smrti nič lepšie, ale ovplyvní to ľudí okolo neho. Odporúča vnímať smrť ako nevyhnutný fakt a zbaviť sa strachu z toho, že tu raz nebudeme.

Muž ďalej dodáva, že zážitok nijak nezmenil jeho náhľad na svet a na náboženstvo, rozhodol sa však vzdať jazdy na bicykli, aby sa jeho blízki už o neho nemuseli strachovať.  Tvrdí však, že tajne dúfal v nejaký zážitok, ktorý by ho presvedčil, že predsa len existuje niečo vyššie, niečo viac, než čím sme my. Zároveň dodáva, že každý by mal mať slobodu vyjadriť sa a veriť v čokoľvek, po čom jeho duša túži. Dôležitá je však akceptácia a tolerancia, nie snaha za každú cenu presviedčať iných o vlastnej pravde.

themindsjournal