Najmä lekári ešte pred storočím veľmi rýchlo dokázali ženám diagnostikovať bizarné choroby, hlavne ak sa žena javila čo i len trochu nepokojná alebo úzkostná. Niektoré postihovali ženskú tvár, niektoré pohlavné orgány. To, čo kedysi bolo vážnou diagnózou, nám príde v súčasnosti skôr vtipné.

„The vapours“

Toto je súhrnný pojem, ktorý sa v 19. storočí používal pre všetky dámske problémy počnúc depresiami, omdlievaním, predmenštruačným syndrómom až po úzkostné stavy. Táto nejednoznačná choroba bola rozšírená hlavne medzi sufražetkami (bojovníčkami za volebné práva), ktoré boli vnímané ako nervózne, napäté a mentálne narušené za to, že tak silne lipli na svojich dôvodoch a cieľoch. Liekom na takéto neprístojné a nevhodné správanie malo byť oddychovanie v posteli a príležitostné privoniavanie k vonnej soli.

Neurasténia

Podobne ako v prvom prípade, aj neurasténia bol pojem určený na označenie neurčitých úzkostí, únavy, depresie a búšenia srdca. Používal sa od roku 1829. Od druhej polovice 19. storočia sa stal pojem neurasténia veľmi rozšírený  a to najmä pri diagnostikovaní žien, ktoré boli označované ako slabé a málo odolné voči stresu z modernej doby. Liečbu neurasténie povinným oddychom v posteli absolvovala aj slávna spisovateľka Virginia Woolfová a svoje skúsenosti popisuje v knihe „On Being Ill“.

Zahltenie emóciami

V polovici 20. storočia lekár menom Walter Freeman veril, že najlepší spôsob, ako vyliečiť prehnane emocionálnu ženu, je prerušiť jej nervové prepojenia v mozgu (tzv. lobotómia). Prvú lobotómiu vykonal Freeman v roku 1936 v Kansase na žene v domácnosti a odvtedy ich vykonával tisícky, hlavne na ženách. Do roku 1950 podstúpilo lobotómiu takmer 50-tisíc Američanov a na nejednom pacientovi tento zákrok zanechal trvalé následky.

Bláznovstvo

Pojem bláznovstvo bol odvodený od cyklických, mesačne sa opakujúcich období šialenstva (t.j. menštruácia). Nie je teda žiadnym prekvapením, že v 19. storočí tvorili v Anglicku ženy s diagnózou šialenstvo väčšinu osadenstva psychiatrických liečební. Táto diagnóza bola taká bežná a rozšírená, že ju lekári určovali takmer každej žene, ktorá vykazovala čo i len najmenšie známky psychického nepokoja. Nebolo ničím výnimočným, že žena bola označená za bláznivú len preto, že sa odvážila protirečiť svojmu manželovi alebo otcovi.

Psychiatrické liečebne

Alias blázince. „Výlet“ na toto miesto bol najčastejším spôsobom, ako vyliečiť šialenstvo. Otcovia sem odvádzali svoje dcéry a manželia svoje ženy v prípade, že žena neprejavovala dostatočnú úctu, spôsobovala svojim správaním problémy, alebo pokiaľ bola slobodná nevydatá žena tehotná. Akonáhle bola žena „odsúdená“ na pobyt v blázinci, rodina často informovala vzdialených príbuzných, že dotyčná umrela. Nebolo výnimkou, že dokonca nechali vytlačiť a rozoslať úmrtné oznámenia. Veľmi kruté bolo, ak sa manžel takto chcel zbaviť svojej manželky, pretože ak bola žena vyhlásená za bláznivú a umiestnená v blázinci, muž sa mohol dať rozviesť a znovu sa oženiť s inou ženou.

Hystéria  

Kým väčšina chorôb príznačných pre ženy v 19. storočí sa rýchlo objavila ale aj rýchlo zmizla, hystéria ostala jednou z najčastejších chorôb, hlavne u žien istej triedy. Verilo sa, že choroba, ktorá postihovala minimálne štvrtinu všetkých žien, bola spôsobovaná hlavne stresom z modernej doby a civilizovanej spoločnosti. Ženy, ktoré trpeli úzkosťou, nervozitou, sexuálnou túžbou, lubrikáciou vagíny či nespavosťou, boli liečené orgazmickou masážou pohlavných orgánov.

Masáže panvy a vibrátory

Masážou panvy boli liečené všetky pacientky, ktoré vykazovali známky hystérie, až kým nedosahovali tzv. „hysterické paroxyzmy“, teda orgazmus. Zrejme nie je prekvapením, že tento spôsob liečby bol medzi ženami veľmi populárny a lekári neváhali vykonať za svoju prax množstvo takýchto „zákrokov“. Tento proces liečby sa stal natoľko požadovaný, že istý lekár sa rozhodol zostrojiť prvý vibrátor, aby sa ženy viac nemuseli zbiehať v čakárni u lekára, ale aby sa mohli liečiť samé. Okrem liečby príznakov hystérie tento prístroj sľuboval aj zlepšenie pleti, kvality vlasov a redukciu rôznych druhov bolesti.

Oblievanie

Občas boli namiesto masáží panvy a vibrátorov využívané aj hadice s vysokým tlakom vody. Tvrdilo sa, že silný prúd studenej vody navráti žene rovnováhu a zdravie, pokiaľ tento proces netrval dlhšie ako päť minút. Lekári zrejme chceli zabrániť tomu, aby mali ženy z tohto druhu liečby príliš veľký pôžitok.

Bicyklovanie

V časoch, keď ešte ženy nemali právo voliť, sufražetka Susan B. Anthony sa vyjadrila, že bicykel dopomohol k emancipácii žien viac, než čokoľvek iné na svete. Vzhľadom na to, akú slobodu a nezávislosť bicyklovanie ženám poskytlo, lekári prišli s vtipným medicínskym dôvodom, pre ktorý mali žienky zo svojich bicyklov zoskočiť a vrátiť sa do domácnosti. Medzi tie dôvody patrili napríklad vyčerpanie, depresia, nespavosť či búšenie srdca. A najvtipnejším z dôvodov bola tzv. bicyklová tvár, čo bol stav spôsobený zvláštnym výrazom tváre, ktorý cyklistky nadobúdali počas jazdenia na bicykli.

Putujúca maternica

Pokiaľ by vás vo Viktoriánskej ére nesužovala bicyklová tvár, zrejme by to bola putujúca maternica. Ako prvý túto poruchu popísal už Hippokrates. Verilo sa, že tento neduh môže spôsobiť to, že maternica voľne pohybujúca sa po tele môže tlačiť na rôzne orgány a spôsobiť tak závraty, problémy s kolenami, bolesti hlavy, ospalosť, nepravidelnosti pulzu a môžu viesť dokonca k smrti. Spôsoby liečby boli také rôznorodé, ako samotné príznaky tejto choroby. Liečila sa napríklad tehotenstvom, kýchaním a aplikovaním vonných solí do pohlavných orgánov žien.

Aj keď žiadna choroba nie je príjemná, môžeme byť šťastní, že od 19. storočia už medicína pokročila a nikto nemôže dať ženu zavrieť na psychiatriu kvôli protirečeniu, ani nezakazuje ženám bicyklovanie zo strachu pred bicyklovou tvárou.

Pozri aj: Tieto desivé fotografie z roku 1946 vás prevedú chodbami vtedajšieho psychiatrického ústavu

allnight