Ak ste si niekedy prechádzali naozaj ťažkým obdobím, ktoré možno vyústilo až do depresie, určite sami veľmi dobre viete, ako sa v tomto období okruh vašich priateľov preriedi. Niektorí sa zľaknú, pretože nevedia, ako sa k vám majú správať, iní vaše problémy počúvať nechcú. A, úprimne si povedzme, že existuje aj istá skupina ľudí, ktorá dokáže závidieť dokonca ešte aj problémy. Nakoniec zistíte, že z desiatky priateľov vám zostalo len niekoľko tých pravých, ktorí pri vás stoja aj v najhoršom. Zistila to aj Erin Macauleyová, autorka a redaktorka trpiaca depresiou. A presne týmto pár skutočným priateľom adresovala nasledovný list plný emócií.

Milí priatelia,

prepáčte mi. Naozaj sa vám ospravedlňujem, že pre vás nie som vždy tou priateľkou, akú si naozaj zaslúžite. Prepáčte, že dokážem na niekoľko týždňov len tak „zmiznúť“. V tomto období neodpisujem na vaše správy a nevolám vám späť. Je mi ľúto, ak vás to frustruje a mrzí vás to. V týchto dňoch som nezastihnuteľná, pretože v mojej mysli sa odohráva niečo, čo by ste nepochopili.

Prepáčte mi, že píšem tieto riadky, ale chcem, aby ste všetkému porozumeli.

Pravda je taká, že počas tých najtemnejších dní svojej depresie nedokážem s nikým plnohodnotne komunikovať. Môj mozog je vtedy natoľko rozmazaný a moja myseľ natoľko zamračená, že sotva v sebe nájdem dostatok síl na to, aby som sa najedla, napila či okúpala. Napriek tomu, že som nesmierne vyčerpaná, nedokážem zaspať. Moja myseľ sa totiž nedokáže zastaviť.  

Nedokážem vám ani povedať, kedy to prejde, alebo kedy sa budem cítiť lepšie. Sama to totiž neviem. Áno, beriem aj lieky, pomáhajú mi. Keď však príde to najtemnejšie obdobie, žiadne lieky nepomôžu.

Viem, že by ste sa ma pýtali, ako sa mám. Nechcem vám klamať, preto by som nedokázala povedať, že mi je dobre. Nechcem vám však povedať ani pravdu, pretože vás nechcem zaťažovať svojimi problémami. Preto zostávajú všetky vaše hovory, správy a maily nezodpovedané.

Áno, skúšala som meditáciu. Áno, skúšala som mindfulness. Áno, čítam motivačné knihy. Áno, skúšala som všetko. Skúšam všetky tieto pomocne metódy, miesto toho, aby som len nečinne ležala v posteli vo svojej tmavej izbe. Nie vždy to však pomáha.

Naozaj sa snažím a naozaj každý deň tvrdo bojujem, aby som sa udržala nad vodou. Keď som však na úplnom dne a keď sa nedokážem nadýchnuť, nechcem, aby ma niekto videl alebo počul.

Skúste to, prosím, pochopiť. Keď moja duša zomiera, neignorujte ma a neopúšťajte ma. Bez vás by to všetko bolo ešte horšie.

Prosím, pochopte to a buďte tu, kým to prejde. Neopúšťajte ma, keď sa vám neozývam, ja to potom napravím. Neberte moje mlčanie osobne a neberte to ako niečo, čo robím úmyselne. Ja sa naozaj snažím a robím všetko, čo je v mojich silách. Takto to však jednoducho je. Takýto je môj život s depresiou.  

Pozri aj: KAŽDÝ ČLOVEK TRPIACI DEPRESIOU BY SI ŽELAL, ABY STE VEDELI TÝCHTO 20 VECÍ

psych.sk (Henrieta Balázsová), themighty