Uzbekistan. Pre mnohých stále veľkou neznámou, no pre človeka s cestovateľskou a dobrodružnou dušou je to krajina splnených snov. Kráčať v tieni histórie, byť obchodníkom na slávnej Hodvábnej ceste, jazdiť na ťavách, spať v jurtách či sa nechať umyť v stredovekých hammamoch? Samarkand či Buchara? Máloktorá krajina v sebe akumuluje toľko krásy.
Smer Uzbekistan
Ak chceš cestovať do Uzbekistanu, poponáhľaj sa, pretože región strednej Ázie, ktorý na svojom mieste ležal dlho neobjavený, dnes zažíva turistický boom. Nie, nebudete sa tam ešte tlačiť s ostatnými turistami a stretnete tu miesta, kde budete úplne sami, ale toto už o pár rokov platiť nebude. Tak čo, pripravení vyraziť?
Krajina kedysi zažívala obchodníkov či pocestných na legendárnej Hodvábnej ceste a dnes čaká, aby prilákala moderných pútnikov. Chce to však obrniť sa trpezlivosťou, s ktorou sa budete ľahšie prehryzávať stredoázijskou byrokraciou. Letisko v Taškente je ponorené v chaose. Dve colné vyhlásenia vypísané rukou, deklarácia valút, prehliadka batožiny, potvrdenie deklarácií, fronta ľudí, druhá kontrola batožiny a zástup ľudí čakajúcich na ďalšiu frontu. Welcome to Uzbekistan a máte to!
Hlavným mestom
Čo čakať od hlavného mesta krajiny menom Taškent? Mnohí si ho ani nevedia vybaviť. Nemá dominantu ako Paríž, Dubaj či New York. Ani atmosféru Ríma či Singapuru. Má však niečo, čo spomenutým miestam chýba a to je akási zvláštna nostalgia rozlievajúca sa jeho ulicami, ktoré sa napokon stretnú v obrovskom bazárovom svete menom Čorsu. Taškent, to je mesto pozliepané z niekoľkých svetov.
Jeden z nich rastie do výšky ako socialistická Petržalka plná starých panelákov, druhý dýcha históriou a zdobia ho minarety, tyrkysové kupoly mešít či medries, ukrýva v sebe najstarší Korán sveta, a potom je tu ešte svet tretí, najlákavejší, ktorý vonia Orientom. Obrovské trhovisko je magnetom pre všetkých. Mravenisko plné farieb a vôní. Koreniny, sušené ovocie, hrozienka, pistácie z Iránu, čerstvý jogurt, smotana tak hustá, že do nej pichnete lyžičku, kvasené uhorky, slíže, kusy mäsa, sušené mlieko, zelenina, ovocie a milión ďalších vecí. Toto miesto budete milovať.
Sen Timura Veľkého
Povedali ste si už nahlas meno Samarkand? Skrýva v sebe všetko od dobrodružstva, rozprávok, legiend, histórie či Orientu. Skrýva toho samozrejme o mnoho viac, stačí sa ocitnúť v tieni jeho velikánov. Samarkand vo svojej starovekej podobe poznal už Alexander Veľký, ktorý opisoval jeho krásu, zastavil sa tu každý kto pred stovkami či tisíckami rokov niečo znamenal a súčasnú dušu mu vdýchol Timur Veľký. Na prelome 14. a 15.storočia sa ho bál celý vtedajší svet a mnohí pocítili na vlastnej koži jeho tvrdosť. Uzbeci ho majú ako jednu z najväčších postáv svojich dejín, no okrem nich mu málokto dožičí prívlastok „veľký“.
Je pravdou, že neutopil krajiny v krvi ako Džingischán, no stále jeho panovanie stálo životy miliónov ľudí. S jeho postavou sa spája niekoľko legiend. Tá najznámejšia hovorí o tom, že keď sa otvorila jeho hrobka, tak Hitler napadol Sovietsky Zväz. Uzbeci verili na Timurovu kliatbu. Keď jeho telo vrátili, Nemci kapitulovali pri Staliningrade. Dodnes sa tieto príbehy v Samarkande rozprávajú.
Svetelná show iba pre vás? Áno!
Samarkand je ako mozaika poskladaná z dokonalých kúskov. Na okraji starého mesta sa dvíha obrovská kupola mauzólea Gur Emir, kde je pochovaný Timur Veľký. Kupola očarila básnikov už pred stáročiami a tí hovorili, že ak by zmizlo nebo, ona by ho svojou krásou nahradila. O pár stoviek metrov ďalej sa dvíhajú monumenty námestia Registan so svojimi medresami či mešitou. Každá skrýva príbeh iného panovníka, iného storočia, no všetkých spája to, že Registan je ikonou nielen Uzbekistanu, ale aj celej strednej Ázie. Každý tu túži byť nejaký čas, vrátiť sa ráno, večer a splynúť s týmto miestom.
Uzbekistan je krajina neobmedzených možností. Verili by ste, že si tu môžete celé námestie v noci prenajať pre seba? Nebude vám síce patriť, ale ak sa dohodnete s policajtom, tak za poplatok len pre vás pustia svetelnú show! Kde inde toto zažijete? Zimomriavky, nikde nikoho a všetko len pre vás. Ak sa vám máli, prejdite sa parkom obrovskej mešity Bibi Chanum, ktorú postavil Timur alebo sa straťte medzi okázalými mauzóleami Šáh-i-Zindé.
V uzbeckej jurte
Pár hodín cesty od Samarkandu či Buchary leží jazero Aidarkul. Nebyť nehody na kazažskej strane, tak by možno nikdy nevzniklo. Stredná Ázia bola akýmsi častým miestom pre sovietske experimenty a niektoré miesta tým trpia dodnes. Aralské jazero by vedelo rozprávať. Zatiaľ, kým ešte má „trochu“ vody, potom už stíchne úplne. Oblasť Aidarkul však nezaujme len jazerom, ale práve tu nájdete kempy, kde môžete prespať v jurtách.
Kedysi, keď neexistovali hranice ako ich poznáme dnes, sa tadiaľto presúvali nomádi so svojimi stádami, s jurtami, s piesňami a tradíciami. Jurty aj nomádi zostali, len tie stáda už akosi nie sú. Môžete si tu však zajazdiť na mohutnej, chlpatej, baktríjskej ťave, tak inej oproti tej, ktorou ste brázdili piesky Sahary. Zopár kempov vám ponúkne nomádske dobrodružstvo. Ticho púšte Kyzylkum, zvuk vetra, večerný oheň, šašlíky, spievajúci kazašskí nomádi a milióny hviezd nad hlavou. Bez signálu na telefón a bez otravného wifi. Je krásne vrátiť sa v čase.
Stredoveká Buchara
Slávna Buchara je iná ako Taškent, iná ako Samarkand, je vlastne iná aj ako všetky ostatné mestá v strednej Ázii. Buchara je len jedna, preto ju volajú noblesná či pilier Islamu. Má v sebe čaro stredovekého mesta, ktoré dokáže vo svojich obyčajných uličkách rozbúchať srdce. Tu cítiť Hodvábnu cestu, všetky jej príbehy a legendy o krutých chánoch či emíroch. V spleti starých uličiek sa ukrýva Čár Minár, krásna brána ozdobená štyrmi tyrkysovými kupolami, ale za najznámejšou pamiatkou, minaretom Kalonom z 12.storočia treba ísť do bazárových štvrtí.
Minaret vysoký 47 metrov si pamätá tvár Džingischána, ktorý ho ušetril. Prečo? Hovorí sa, že pri pohľade na jeho vrchol mu spadol z hlavy klobúk a keď ho dvíhal zo zeme, odrazu sa musel stavbe pokloniť. Niekedy stačí málo. V neďalekej Citadele vládol svojho času Nasrulláh Chán, ktorý si vyslúžil prezývku „mäsiar“. Mal zneškodniť desiatky ľudí z vlastnej rodiny, aby uchmatol trón a západ si ho pamätá ako človeka, ktorý nechal popraviť dvoch Britov v polovici 19. storočia. Sovieti „jeho““ Citadelu v 1920 rozmlátili na kašu, a tak už len drží silou vôle.
Bucharu pretkáva séria kanálov, kedysi boli tak znečistené, že priemerný obyvateľ Buchary sa nikdy nedožil 35-tich rokov! Večer vonia v čajovniach pod morušami grilovaný šašlík či kanvica čaju. A po nej? Šup do stredovekého hammamu na prahu bazáru, kde z vás vymlátia dušu tak ako cestovateľom v starých karavánach.
Plov nad zlato
Uzbekistan však nie je len o histórii, ale aj miestom, kde dokážete nájsť skvelé jedlo. Po pár dňoch máte pocit, že všade kam sa pohnete na vás čaká šašlík a ono to je tak trošku pravda. Šašlík patrí k jedlu, ktoré si v týchto končinách zamilujete. Krása spočíva v jeho jednoduchosti. Koreniny, bylinky, gril, rozpálené uhlíky, niekoľko minút a je to. Vegetariáni či vegáni tu budú smutní. Aj napriek obľúbenosti šašlíkov, je číslom jedna Plov. Je tu ako náboženstvo. Plov je jedlo, ktoré tu jedia pri svadbách, oslavách, pri karoch, ale aj bežný deň. Uzbek zje plov kedykoľvek. Podáva sa v obrovskej mise a zajedá sa kilogramami chleba. K tomu uzbecká vodka či zelený čaj a napokon ako vravia uzbeckí muži, treba vypiť olej, aby to posilnilo ich mužnosť. Viac o pestrej a chutnej kuchyni Uzbekistanu nájdete na webe Street Food Hunters.
Uzbecké prekvapenie
Najkrajším uzbeckým prekvapením však ani nie je Samarkand či Buchara. Tam človek akosi čaká, že ho obklopí krása. Tým obrovským pokladom je mesto Chiva na západe krajiny. Mnohým sa nechce merať niekoľkohodinovú cestu z Buchary po rozbitých cestách na okraji púšte Kyzylkum, a preto Chivu vynechajú. Nespravte tú istú chybu ako oni. Predstavte si mesto ukryté za vysokými hradbami, ktorým sa rozutekali kamenné uličky ozdobené historickými stavbami, minaretmi a mešitami. Pridajte do toho štipku uzbeckého života, krásne dievčatá vo farebných, kvietkovaných šatách, zlaté úsmevy a čajovne a máte obrázok ako toto rozprávkové miesto vyzerá.
Ak niekto tvrdí, že sa nedá cestovať v čase, ten nebol v Chive. Tu sa svet zastavil a keby vám niekto povedal, že večer dorazí karavána z čínskeho Kašgaru, veríte mu. Miestni sú tu veľmi milí, priateľskí a ak viete po rusky, radi si s vami pokecajú. Napokon poradia, aby ste vyliezli na vysoký minaret Islam Hodža a užili si panorámu neskutočného mesta. Večer, keď Chivu zahalí tma, ľudia zmiznú z ulice a ste tu sami. Len vy a tyrkysový minaret Kalta Minor. Ešte stále váhate?
Nahlásiť chybu v článku