Každý má občas pocit, že svet nie je dobrým miestom a bolí už aj samotná existencia. Pre tých, čo sa chcú smútku čím skôr zbaviť a nájsť chodníček vedúci k absolútnemu šťastiu má internet vždy nejakú radu. Napadlo vám však niekedy, že smútok má svoje opodstatnenie a zmysel? Samozrejme, nehovoríme o stave hlbokej depresie, ale o smútku, s ktorým sa občas vyrovnáva každý z nás. Štúdie tvrdia, že smútok ako taký má dokonca aj svoje výhody, treba len na túto emóciu nahliadnuť z iného uhla pohľadu, než sme zvyknutí.

Toto je 10 zaujímavých faktov o smútku, vďaka ktorým sa naňho budete odteraz pozerať inak.

#1 Motivácia

Štúdia z roku 2011 tvrdí, že ak je smútok nasledovaný pozitívnymi emóciami, môže poslúžiť ako motivácia. Zúčastnilo sa jej niekoľko vývojárov a ukázalo sa, že ak boli doobeda smutní, ale poobede sa ich nálada zlepšila, podali lepší výkon ako tí, ktorí boli  v dobrej nálade po celý deň.

Výskum dokazuje, že negatívne emócie sú súčasťou bežného, ale aj pracovného života a sú pre nás prospešné – ale len v prípade, ak ich dokážeme efektívne spracovávať a vyrovnať sa s nimi. V prípade, ak by jedinec na pracovisku nikdy nepociťoval negatívne emócie, nemal by dôvod prehodnotiť svoj doterajší výkon a viac sa snažiť, čím ostáva na rovnakej výkonnostnej úrovni.

#2 Prijmite negatívne emócie

Len nedávno sa v Nemecku uskutočnila štúdia, ktorá skúmala postoj ľudí k pozitívnym a k negatívnym emóciám a to, aký majú dopad na ich fyzické a psychické zdravie. Výskum prebiehal tak, že výskumníci prostredníctvom smartfónov monitorovali náladu účastníkov počas troch týždňov.

Fyzické a psychické zdravie účastníkov záviselo od toho, aký postoj zvolili k vlastným negatívnym emóciám. Čím negatívnejší postoj účastník zvolil, tým horší bol dopad na krátkodobé aj dlhodobé fyzické, ale aj psychické zdravie. Ak zaujali pozitívny postoj, ťažkosti sa výrazne zredukovali.

#3 Vyplačte sa

V roku 2011 sa štúdie zúčastnilo 97 študentiek, ktoré si viedli záznam o svojich emóciách jeden až dva mesiace. 60 percent z nich udalo, že sa im po plači neuľavilo, 30 percent však udalo výrazné zlepšenie nálady po tom, čo si uľavili plačom. Najpozitívnejší výsledok nastal v prípade, ak osoba plakala v prítomnosti jednej ďalšej osoby, nie však v prípade, ak bolo osôb viac, alebo ak osoba plakala osamote.

#4 Keď ste smutní, ste presvedčivejší

V istom výskume z roku 2007 boli účastníci rozdelení do dvoch skupín. Jedna sledovala krátku komédiu, druhá film o umierajúcom človeku. Následne boli požiadaní, aby napísali niekoľko argumentov, ktoré by inú osoby presvedčili o správnosti ich názoru na citlivé témy. Viacero verzií výskumu dokázalo, že smutní ľudia boli presvedčivejší než veselí, pretože ich argumenty boli jasnejšie a presnejšie.

#5 Zvýšená miera empatie

Depresia je sprevádzaná stigmou a neraz si myslíme, že depresívni ľudia sa správajú asociálne. Pravdou však je, že študenti trpiaci miernou depresiou dokázali omnoho efektívnejšie rozlíšiť emócie na tvárach iných ľudí na základe fotografií. Nedá sa však hovoriť o výhode, keďže ľudia náchylní na depresiu sú citlivejší k emóciám iných a citlivo reagujú najmä na negatívne emócie.

#6 Psychická výkonnosť

V rámci ďalšieho výskumu bolo úlohou participantov vypĺňať testy zamerané na pamäť, pozornosť a iné mentálne procesy päť dní po sebe. Vždy deň predtým bola zisťovaná ich nálada. Nálada aj výkon účastníkov boli premenlivé, tieto dva faktory však navzájom nesúviseli. Ak je teda niekto smutný, neznamená to, že podá horší výkon, ako šťastný človek.

#7 Smutní vodcovia

V roku 2013 sa v rámci výskumu študentom prihováral manažér. Všetkým odovzdával rovnaké posolstvo, niektorí však mali možnosť vidieť smutného manažéra, iní zas veselého. Následne dostali tí, ktorí videli šťastného manažéra za úlohu prísť s čo najviac využitiami pohára vody. Druhá skupina (tá, ktorá počúvala smutného manažéra) mala za úlohu riešiť sudoku. Obe skupiny takto dokazovali úroveň analytického myslenia, no ukázalo sa, že lepší výkon podali tí, ktorým sa prihováral smutný manažér.

#8 Menej náchylní na zavádzajúce informácie

V tomto výskume mali pred sebou účastníci zábery z miesta autonehody. O hodinu neskôr mali za úlohu spomenúť si na negatívny alebo pozitívny zážitok z ich života, čo ovplyvnilo ich náladu. Následne im výskumníci kládli otázky týkajúce sa autonehody, niektoré otázky však boli zavádzajúce. Pýtali sa napríklad na hasičov, ktorí však na záberoch ani neboli. Študenti, ktorí boli smutnejší, odhalili zavádzajúcu informáciu skôr, než tí veselší.

#9 Menej dôverčiví

Smutní ľudia nielenže skôr odhalia zavádzajúce informácie, ale skôr odhalia aj lož a sú menej dôverčiví. Účastníci sledovali film, ktorí mal vyvolať veselú alebo smutnú náladu a následne im bolo prezentované video, na ktorom ľudia klamali alebo sa priznali k tomu, že niečo ukradli. Smutní účastníci odhalili lož rýchlejšie, než tí v dobrej nálade.

#10 Súčasť života

Aj keď si neraz myslíme, že zmysluplný život vedú len šťastní ľudia, prieskum z roku 2013 ukázal, že práve tí ľudia, ktorí dokážu prijať a spracovať aj negatívne emócie sú tí, ktorých život je ešte zmysluplnejší.

Ako sa k negatívnym emóciám staviate vy?

Pozri aj: Trápia vás úzkostné myšlienky alebo smútok? Nová klinická štúdia potvrdila, že pomôcť vám môže tento voľne dostupný výživový doplnok

digest