Ľudia vo všeobecnosti považujú samých seba za rozvinuté bytosti. Avšak v mnohých situáciách sa svojimi reakciami až tak veľmi neodlišujeme od ostatných živočíchov. Experiment slávneho ruského fyziológa Ivana Petroviča Pavlova však ukázal, že to, že z niekoho máme dobrý pocit, má v skutočnosti koreň v primitívnych reakciách, ktorými sa až tak veľmi neodlišujeme od hladných šteniatok.

O Pavlovom experimente so slintajúcimi psami ste už určite počuli. Ak vám náhodou vyfučal z hlavy, radi vám ho pripomenieme. Uskutočnil sa na začiatku 20. storočia, pričom vedec vždy, keď išiel kŕmiť hladných psov, zazvonil zvončekom. Zvuk zvončeka si po čase začali psi asociovať s kŕmením. Výsledkom toho bolo zaujímavé zistenie, že neskôr psi začali slintať už po počutí zvuku zvončeka. A to aj vtedy, keď nedostali jesť.

Generalizácia stimulov

Ďalší experiment doktora Pavlova však nie je taký známy, i keď aj on ponúka zaujímavé ponaučenie. Aj v tomto experimente bol kľúčovým zvuk zvončeka. Doktor Pavlov si všimol, že psi nereagujú len na samotný zvuk zvončeka, ale začnú slintať aj vtedy, keď niečo vydáva podobný zvuk ako zvonček. Psi slintali dovtedy, kým sa zvuky podobali. Na cudzí zvuk absolútne nereagovali. Pavlov nazval tento jav generalizácia stimulov, ktorý má však s nami spoločné viac, než by sme si mysleli.

Za všetko môže minulosť?

Nedávna štúdia zverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukázala, že i my vo veľkej miere využívame generalizáciu stimulov. Ak stretneme neznámeho človeka, podvedome ho analyzujeme a porovnávame s niekým, koho poznáme.

Napríklad, ak v posilňovni stretnete vysokú, štíhlu blondínku, ktorá vám pripomína nepríjemnú spolužiačku zo strednej školy, s vysokou pravdepodobnosťou z nej nebudete mať dobrý pocit. Vyvolá vo vás asociáciu, že je rovnako povrchná ako Zuzana zo 4. B.

Toto zistenie má v sebe určite ukrytý hlboký zmysel. Neraz „nemusíme“ človeka len preto, že nám pripomína niekoho, s kým máme negatívne skúsenosti z minulosti. Vedci však upozorňujú na to, že si musíme dať pozor na predpojatosť. Cudzí človek, ktorý nám vstúpil do života, je samostatná bytosť, ktorú formovala výchova, prostredie i životné skúsenosti. Preto by sme ho mali vnímať s čistým štítom. Ak to nepôjde, treba sa o to aspoň pokúsiť.

Pozri aj: Ste skutočne zamilovaní? Zistíte to, keď si úprimne odpoviete na týchto 20 otázok

popsci