Ako? Občas sa to môže stať každému z nás. Nejde však o žiadny kúzelnícky či filmový trik. Ide o spôsob, akým sa s nami zahráva náš mozog a naše zmysly.

Začalo sa to bolesťou hlavy, čoskoro však všetko začalo byť oveľa zvláštnejšie. Simon Baker sa teda rozhodol, že skúsi teplú sprchu. Dúfal, že mu uľaví od bolesti. Zrazu sa stalo niečo zvláštne. Simon to popísal takto: „Pozrel som sa hore na sprchovú hlavicu a vyzeralo to, ako keby kvapky vody zastali vo vzduchu. Trvalo to niekoľko sekúnd.“

Kým väčšinou vnímame kvapky v pohybe ako rozmazaný prúd vody, Simon dokázal rozoznať každú jednu kvapku visiacu vo vzduchu, akoby uprostred pohybu a zdeformovanú. To, čo videl, prirovnal k spomalenému pohybu nábojov v slávnom filme Matrix. „Bolo to ako v spomalenom filme.“

Simon sa vyľakal a na ďalší deň sa rozhodol, že radšej pôjde do nemocnice. Lekári prišli na to, že Simona trápila aneuryzma. Zvláštny zážitok zrazu zatienila správa, že jeho život je v ohrození. Pri ďalšej návšteve lekára Simon povedal o zážitku svojmu neurológovi Fredovi Ovsiewovi. Ten bol živým popisom Bakerovej skúsenosti ohúrený. Ovsiew sa o svojom pacientovi vyjadril, že je to veľmi výrečný a múdry muž a dokonca o ňom napísal štúdiu v časopise NeuroCase.

Väčšina z nás predpokladá, že čas plynie pre všetkých rovnako. Bakerova skúsenosť však dokazuje, že plynulosť je len krehká ilúzia a náš mozog sa s ňou občas zahráva. Vedcov už nejaký čas zaujíma, čo a prečo narušenie ilúzie spôsobuje, no zatiaľ prišli na to, že za istých podmienok sa to môže stať každému z nás. Všetci môžeme zažiť, ako sa čas pokrúti, zrýchli či spomalí.

Baker je síce jedným z najdramatickejších prípadov, v histórii medicíny sa ich však už podarilo zaznamenať niekoľko. Existujú záznamy popisujúce prípady, kedy jedinci vnímali čas zrýchlene. Ide o tzv. Zeitraffer fenomén. 

Zaznamenané sú už aj prípady akinetopsie, kedy čas akoby na moment zastal. Istá 61-ročná žena napríklad popísala, ako cestovala domov vlakom. Práve sledovala, ako sa na vlaku zatvárajú dvere a nastupujú poslední cestujúci, keď sa čas zastavil a zdal sa jej spomalený a polámaný, ako keby zamrzol.

Istý 58-ročný Japonec zas popísal skúsenosť, počas ktorej sa čas skrútil a pôsobil ako v zle natočenom filme. Navyše, práve bol uprostred konverzácie a napriek tomu, že hlasy ľudí sa mu zdali normálne, ich tváre boli zdeformované. Ovsiew tvrdí, že prípadov môže byť omnoho viac, avšak ľudia sa kvôli zvláštnemu zážitku nemuseli náhliť k lekárovi. Navyše, ak aj lekára navštívia, ten nemusí vedieť, o čo ide.

Napriek tomu, že vidieť čas spomalene či zrýchlene môže byť zaujímavé, väčšinou tento jav sprevádzajú zdravotné problémy, ako napríklad epilepsia či porážka. Baker mal v čase zážitku len 39 rokov a jeho zmena vnímania času bola spôsobená pravdepodobne oslabenou cievou v mozgu, ktorá praskla a začala krvácať počas toho, ako dvíhal ťažké škatule. Výsledkom bolo poškodenie pravej hemisféry mozgu.

Prečo to však ovplyvnilo jeho vnímanie? Niektoré štúdie tvrdia, že sa to stalo preto, že bola zasiahnutá tá časť mozgu, ktorá je za vnímanie zodpovedná, hlavne vizuálny kortex. Ten sa nachádza v zadnej časti lebky a je zodpovedný za vnímanie pohybu. Dokazuje to fakt, že postihnutí pacienti mali problém sledovať na displeji pohybujúce sa bodky a nedokázali odhadnúť ani čas, na aký sa bodky objavili.

Ďalšia z teórií tvrdí, že náš percepčný systém dokáže zachytiť čas, za aký predmety v pohybe prejdú cez naše zorné pole. Ak sa tento systém naruší poškodením mozgu, čas zdanlivo zamrzne.

Sú to však len dohady, pretože nie všetci pacienti mali poškodenú percepčnú časť mozgu. Úlohu by teda mohli zohrávať aj jeho iné časti. Jedna z teórií tvrdí, že náš mozog zachytáva svet v obrazoch, a tie si postupne skladá dohromady do uceleného obrazu. Môže sa však stať, že poškodený mozog zachytené obrazy neposkladá a my ho vidíme v sekvenciách.

Občas sa každému z nás môže stať, že sa ucelený obraz rozpadne. Napríklad, ak sa zahľadíte na kolesá auta v pohybe, občas sa môže zdať, že sa vôbec nehýbe. Je to preto, že mozog nedokáže obsiahnuť koleso v pohybe, keďže sa zdá, že každý jeden zachytený obraz je rovnaký. Užívatelia LSD zas napríklad tvrdia, že za pohybujúcimi sa predmetmi vidia stopy.

Okrem poškodenia mozgu sú však tieto prípady relatívne bežné aj v situáciách ohrozujúcich život. Až 70% ľudí, ktorí sa ocitli v ohrození života tvrdí, že udalosť bola ako keby spomalená a ich myslenie zrýchlené. Výskumníci si však myslia, že v takej situácii si jednoducho všímame viac detailov, preto sa nám zdá, že chvíľa trvá dlhšie. Popisy sa však jednoznačne podobajú na zážitky neurologických pacientov.

Vedci si myslia, že vyplavené hormóny stresu môžu spustiť zrýchlenie procesov v mozgu, ktoré majú napomôcť pochopiť a zvládnuť situáciu. U niektorých sa zážitok môže opakovať častejšie, Simon sa však po operácii úplne zotavil a spomalený čas už nezažil. Uvedomil si však, aké krehké je naše vnímanie a ako malá zmena v mozgu dokáže zmeniť celý svet.

Pozri aj: Len málo ľudí vie, že týchto 5 filmov bolo inšpirovaných skutočnými udalosťami

bbc