Mnohé krajiny sa už od polovice marca uzavreli tak, že žiadni turisti nemohli prekročiť hranice. Tento stav trvá viac-menej doteraz a nikto nevie, kedy sa reštrikcie skončia. Platí, že Ázia je dnes viac uzavretým svetadielom ako Európa.

V Kambodži som bol od 23. marca a každý deň som sa zoznamoval so situáciou cez miestne denníky. Aj keď spravodajstvo je v tejto časti sveta na úplne inej informačnej úrovni ako u nás doma, predsa sa z toho dá niečo vyčítať.

Miestne média narábali pri znovuotvorení Thajska s termínom 1. júla, ale nikto nevedel, aké budú podmienky vstupu. To, že povolia pristávať lietadlám ešte neznamená, že ľudia budú cestovať ako pred koronavírusom. Už dnes však vyšla v miestnych médiách informácia, že Thajsko otvorí svoj vzdušný priestor asi 1. septembra.

Krásnym príkladom je Kambodža. The Khmer Times pred mesiacom informoval, že Kambodža sa otvorí svetu, ale za podmienok, ktoré vyslovene odrádzajú. Vláda informovala, že každý, kto sem priletí, musí zložiť kauciu 3000 USD na osobu a byť testovaný na Covid-19 za poplatok 100 USD v špeciálnej miestnosti. Ak by niekto z daného lietadla mal vírus, na všetkých sa vzťahuje 14-dňová karanténa, ktorá bude stáť každého pasažiera 86 USD na noc. Ani nie za 24 hodín po uverejnení článku sa strhla kritika hlavne zo strany cudzincov, že takto tam nikto nepríde. Následne letecká spoločnosť Air Asia oznámila rušenie niektorých liniek na júl, lebo vedia, že nik nepoletí.

Je však zaujímavé, že napriek tomu, že turistický priemysel v Kambodži sa podieľa až 20 percentami na HDP, domáci to berú v globále ako správne riešenie zo strany vlády. Ako informuje Bangkok Post na svojich stránkach, prezident turistickej asociácie v Chiang Mai Damrong Ong oznámil, že toto obdobie neprežije viac ako 50 percent členov danej organizácie. Ale ten istý denník jedným dychom dodáva, že viac ako 50 percent obyvateľov krajiny podporuje vládu v tom, aby obmedzenia trvali až do konca októbra tohto roku.

Práve október ako začiatkom nového štartu sa v denníkoch objavuje čoraz viac. Indonézsky denník Jakarta Post informoval už minulý mesiac, že Bali a Indonézia sa otvoria až na konci tohto roku. Vietnamské denníky informovali, že do krajiny budú mať vstup povolený tí občania daných krajín, kde vírus nebol zaznamenaný minimálne jeden mesiac. Avšak uvažuje sa, že by mohli určité krajiny ako je Vietnam, Kambodža a Japonsko vytvoriť cestovateľskú bublinu z krajín, kde je to viac-menej v poriadku. Asi na podobný spôsob, ako je to teraz v Európskej únii. Ale to je skôr v štádiu sna ako reality.

Treba si uvedomiť jednu vec. Tieto krajiny majú zdravotnú starostlivosť niekde inde a keby prepukla pandémia v plnej sile, nebudú to zvládať tak ako európske krajiny. Preto sa vláda postavila do takzvanej ochranárskej pozície a získali si plusové body od svojich občanov.

Ázia nevníma problém tak ako my doma v Európe. Niekto by si na Slovensku povedal, že oni bez turistov nevydržia. Skôr by som povedal, že my nevydržíme bez turistiky. Jasné, že im chýbajú peniaze z turizmu, ale sú naučení narábať aj s málom. Proste sa len zavreli hotely, reštaurácie a dali sa do čakacieho módu.

Srílanské denníky s veľkou pompou informovali, že všetko sa otvára 1. augusta 2020. Mnoho cestovateľských webov a cestoviek prinieslo túto informáciu, ale zabudli pripomenúť, že počas svojho pobytu sa budú musieť turisti podrobiť niekoľkým testom na Covid-19, nebudú môcť využívať verejnú dopravu a len v niektorých hoteloch sa bude môcť prespať. To je podľa miestnych médií voda na mlyn pre lokálne cestovné kancelárie, ktoré už teraz bojujú s existenčnou krízou.

Kritické hlasy sa ozývajú skôr zo strany zahraničných majiteľov, ktorí už teraz ledva prežívajú. Skôr sú znepokojivé správy, ako obyvatelia Indonézie a v niektorých častiach Vietnamu berú cudzincov, ktorí ostali v danej krajine. Stretávajú sa s neochotou, neporozumením a častokrát ich odmietajú obslúžiť v reštauráciách alebo ubytovať. Ten, kto je z Európy alebo západného sveta, má punc potencionálneho nosiča nákazy. Za tento punc si môžeme aj sami, lebo turisti zo západného sveta (aj my), sme nechceli nosiť rúško, sem-tam sme sa vysmievali nariadeniam a tvárili sme sa ako majstri sveta.

Niektoré denníky v Kambodži a aj v Thajsku sa pousmievajú nad rýchlym otváraním Európy a neuvedomovania si závažnej situácie, ktorá je vo svete. Predsa Ázia si takýchto epidémii zažila viac ako my v Európe. Preto aj ten pokojnejší priebeh u domácich bez globálneho frflania.

Žiadny denník zatiaľ nepriniesol jednoznačné informácie o budúcnosti otvorenia hraníc. Je to aj preto, že ani vlády zatiaľ nič nové nepriniesli a postupne sa tu pripravuje na druhú vlnu, respektíve, že turisti možno prídu až v októbri. Skôr sa krajina otvorí domácemu turizmu a keď sa uvidí, že nákaza sa nešíri, potom sa pristúpi k otvoreniu hraníc. Tento scenár priniesli denníky v Malajzii.

Asi by sme to ukončili tvrdením laoského ministra turizmu, že tento rok je stratený a treba sa pripraviť na ďalší rok. Aspoň tu v Ázii.

Tento článok bol napísaný 25.6.2020 a odvtedy sa situácia mohla diametrálne zmeniť.