Somálsko je od roku 1991, kedy bola občianska vojna, rozdelená na niekoľko častí. Jedna z týchto častí – Somaliland – vyhlásila nezávislosť od centrálnej vlády v Mogadišo. Miliónová metropola Hargeisa vydala nariadenie, a tak Somaliland získal svoju vlastnú menu, vlajku, armádu, územie. V zásade pôsobí ako samostatný štát. Chýba len jediné. A to uznanie od všetkých vlád sveta. De iure je Somaliland stále braný ako súčasť Somálska, ale de facto si robí, čo chce a ani samotnému Somálsku to až tak nevadí.

Mojím cieľom je dostať sa do Somalilandu a vidieť veci naživo. Už som bol v Afganistane, v Iraku aj vo vojne zmietanom Mali, ale stále som mal divný pocit, či v prípade Somálska robím dobre. Africký roh je predsa iná káva. Jediné, čo má poháňa, je túžba vidieť veci na vlastné oči a mať svoj názor. Víza do Somalilandu som vybavil na jedinej ambasáde vo svete v Addis Abeba za 10 minút. Pracovníčka v somálskom národnom kroji ani neprečítala moju žiadosť o víza a veľká pečiatka pristála v mojom pase.

Na výmenu peňazí na ulici potrebuješ tašku. „Dávaj si pozor, aby si nestratil pas,“ hovorí mi kamarát v Addis Abeba. „Ak stratíš pas, nemá ti ho kto vybaviť. Nie je tam žiadne zahraničné zastupiteľstvo.“ Nastupujem do autobusu v meste Jijiga, ktoré je známe svojimi ťavími trhmi, ktoré obchodníci prinášajú zo Somálska. Odtiaľto to mám už len pár kilometrov na hranice. Na jednej strane sa neviem dočkať a na druhej mám obavy. Správne som vyhodnotil situáciu? Je to vážne všetko v poriadku?

Moje obavy veľmi rýchlo pominú, keď stretnem usmiateho colníka Mohameda: „Welcome to Somaliland! Country of smile!“ Berie do rúk môj pas a sám od seba mi povie, že za týždeň som prvý turista. Potešený budí svojho nadriadeného, nech si so mnou podá ruku. Ten však zvážnie, keď vidí prvýkrát slovenský dvojkríž na červenom pase. „Slovensko existuje? Nikdy som o ňom nepočul.“ Napadá má ironická poznámka o neexistujúcom Somalilande ako samostatnej krajine, ale nechám si to pre seba. Celú situáciu zachraňuje ujo Google. Colník Mohamed naťukal Slovakia a presvedčil sa, že všetko je v poriadku.

Ani nie za hodinu som v hlavnom meste Hargeisa. Toto mesto určite nevyhrá žiadnu súťaž o najkrajšie mesto sveta. Prašné ulice, neoprávnené domy a nevábne reštaurácie. Sem sa nechodí za pamiatkami. Tých tu nie je veľa a tie čo zostali, boli zničené občianskou vojnou v 1991. Skutočnou atrakciou ste vy. Ľudia sa pripravujú a pýtajú sa veľmi dobrou angličtinou odkiaľ som a vítajú ma vo svojej krajine. V krajine, kde je až 40 percentná negramotnosť vedia lepšie anglicky ako na Slovensku! Je to z ich strany čistá detská zvedavosť o moju maličkosť. „Si tu kvôli biznisu? Koľko vás je? Ako sa ti tu u nás páči?“ Nevychádzam z údivu, aké som mal obavy pred vstupom do tejto bohom zabudnutej krajiny.

Zábavou v tejto krajine je výmena peňazí. Takú infláciu aká je tu, vo svete nájdete málokedy. Vymieňam 50 USD a dostávam 3 kilá bankoviek. Kam to dám? Batoh som si nechal na hoteli, a tak si to pchám do vreciek. Zmenárnici sa rehocú a fotia si ma na svoje iPhony. Kto to mal vedieť, že za jeden dolár dostaneš cca 7500 somalilandských šilingov a najmenšia bankovka 1000? Keď platím, počítanie mi trvá minúty. Nakoniec to nechávam na domácich, ktorým prsty po bankovkách lietajú.

„Nechceš zviesť autom? Neboj je to zadarmo, len som rád, že cudzinec je v našej krajine,“ prihovoril sa Ahmed, ktorý 10 rokov žil vo Švédsku a podľa jeho slov sa vrátil, aby pomohol svojej krajine vybudovať svetlejšie zajtrajšky. „Toto nie je Somálsko. Toto je Somaliland. Svet nás určite uzná. Od 1991 tu nie je žiadna vojna a všetky voľby prebehli bez problémov. Ľudia chcú mier,“ hovorí vo svojom monológu pri ceste na najväčší ťaví trh vo východnej Afrike, kde predávajú tisíce tiav. „Keď prídeš domov, povedz vašim, že my sme normálni ľudia. Tľapneme si rukou na znak dohody a ako každý mi zapraje pekný zvyšok cesty. Vôbec sa tu nebojím chodiť večer von. Je to tu proste bezpečné.“

Najväčší šok zažijem, keď ma pozve minister turizmu k sebe do pracovne. Len tak na čaj a raňajky. Bavíme sa o situácii vo svete a o tom, prečo vládne o Somalilande také zlé povedomie a čo treba zmeniť. Minister sa rozhodol, že mi vydá dobropis ak by boli problémy. Napísal mi list, že mám povolenie ísť kamkoľvek v krajine. Keď ma neskôr zastavuje hliadka a pýtajú si pas, podávam ministrov list. Okamžite zasalutujú a osobne má odprevádzajú na hotel a poprajú pekný zvyšok dňa. Táto krajina dáva neuveriteľné zážitky, ktoré v bežnej destinácii nedostaneš. Keby mi toto niekto povedal pred cestou, ťažko budem veriť.

Somaliland má predsa len jednu veľkú atrakciu a keby bolo samostatnou krajinou, už ju má aj pod ochranou UNESCO. Ide o Las Gaal. Niekoľko tisíc rokov staré nástenné maľby v strede púšte. Len si predstavte, že sa prechádzate medzi farebnými maľbami, ktoré urobil dávny lovec. Pôvodné farby a jasné detaily dávajú dokonalú predstavu o živote v praveku. Môžem sa tu prechádzať koľko chcem. Žiaden plot, žiadne nariadenia, ste tu len vy. Ak som mal cestovať len kvôli tomuto, oplatilo sa.

Večer sedím s domácimi pri najväčšej mestskej atrakcii. Bojový MIG somálskej armády. Pijeme čaj a rozprávame sa o všeličom. Je to môj posledný večer v Somalilande a som rád, že som sa nenechal opantať pocitmi obavy, aby som sem nešiel. Stále platí – lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Kam to bude najbližšie? Cestovanie otvára obzory. Ako povedal prorok Mohamed. Nehovor mi ako si vzdelaný, ale koľko krajín si prešiel.

Ako sa dostať do Somálska a čo k tomu potrebujete? Informácie nájdeš na travelistan.sk.

Otvoriť galériu (8)