Volal sa Wladyslaw Szpilman a hrou na klavíri sa pokúšal pretĺcť životom počas druhej svetovej vojny v Poľsku. Aj keď tóny klavírnych skladieb vždy pohladia človeka na duší, Szpilman ani len netušil, čoho  je schopný. Jeho hudba totiž zachraňovala životy.

Zvykne sa hovoriť „Hudba ma zachránila“, túto vetu však používame najmä v prípade, keď máme zlý deň a hudba nám pomohla nejak ho prekonať. Aj Szpilmanova hudba zachraňovala, nie však v tom prenesenom zmysle slova, ale v tom najskutočnejšom.

Wladyslaw hral na klavíri už od detstva. Narodil sa  5. decembra 1911 do poľskej rodiny a prvé hodiny hry na klavíri mu dávala jeho matka. Tým mu dala ten najväčší dar v živote a ani o tom netušila.

Medzi rokmi 1926 až 1930 navštevoval Szpilman hudobnú školu vo Varšave. Neskôr odišiel na niekoľko rokov do Berlína, v roku 1933 sa ale opäť vrátil do Varšavy a hudbu študoval až do roku 1935. Neskôr sa zamestnal ako hudobník v Poľskom národnom rádiu, kde sa venoval najmä jazzu a klasickej hudbe.

Možno by sa jeho život v takomto duchu niesol ešte dlho, nebyť vpádu Nemcov, ktorí poľské hranice prekročili 1. septembra v roku 1939. Rádio, pre ktoré Wladyslaw pracoval, muselo ukončiť svoju činnosť, no posledných päť skladieb, ktoré z neho mohli ľudia počuť, zahral práce on. Posledná z nich bola Chopinova skladba Nokturna.

Szpilman sa spolu so svojou rodinou dostal do židovského getta, kde bolo okrem nich 400 tisíc ďalších ľudí. Prídely jedla, ktoré dostávali, však boli primalé a ľudia hladovali. Ani jedlo navyše, ktoré sa do getta dostávalo ilegálne, nestačilo. Aby toho nebolo málo, občas presúvali Nemci celé rodiny do koncentračných táborov.

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=148249775651047&set=p.148249775651047&type=1&opaqueCursor=AbrlLmJgs8dQNgeekhLSNwQrVgKz9oXisr3uC1ngbhlUu0oGM4B41WzZakUl5HeCHe2PD9fLR3apwPEpiHkG32aUNTDJil9g_2FL0KtygCbDtqcIzUvMKNHA__p3C2D7xk3ht2mD0PPzZPQTYaZCib8UXrtlvEYn28eClctoYhbZfMQHeEwBrsx3xY7sHzH1bTeJnTzdaLzxNYnsrBHf2UjzKd1jRdVQURIvqlfWHV0fg15w–PvYPdz5Qope8W88US5Vd01l8zPnazr9wsSYDJA8eh5Rn0N3Bn7LjZYoAGIy46TL7GHZIdAwjS3So0p-rqh1HHAILQGXGXr1rnrTy8db3QDbqZrQPpLwGJVlc65BBmILUNdX4KOeY_HzolgNf_xekp7BSNyszV1TtEnU9WGnxgkIIIv03wyC1V8B8nJ4w&theater

Napriek podmienkam, v akých sa Szpilman ocitol, neprestal hrávať na piano. Aby on a jeho rodina prežili, hrával v kaviarni Nowaczesna. Istý čas sa zdalo, že Szpilmanovci sú ako-tak v bezpečí, no napokon mali deportovať aj ich. Celá rodina mala putovať do koncentračného tábora Treblinka.

Tesne predtým, ako Szpilman nastúpil na vlak, spoznal ho jeden zo strážnikov a odtiahol ho bokom. Napriek tomu, že on sa deportácii vyhol, musel sledovať, ako odvážajú jeho rodičov, dve sestry, Reginu a Halinu, a brata Henryka. Viac ich už živých nevidel.

Wladyslaw sa vrátil do getta a pomáhal organizovať povstanie, až kým sa mu 13. februára v roku 1943 nepodarilo uniknúť. Do augusta v roku 1944 sa ukrýval v opustených budovách v okolí Varšavy, až kým ho v podkroví jednej z budov neobjavil nacistický kapitán Hosenfeld. Opýtal sa Szpilmana, čím sa živí, a keď odpovedal, že je pianista, posadil ho za klavír, ktorý sa v budove nachádzal.

Keď Hosenfeld počul, čo Szpilman dokáže, chcel ho vziať v Varšavy preč, pretože si myslel, že je to len ukrývajúci sa Poliak. Keď zistil, že je Žid, situácia sa zmenila, no Hosenfeld utečenca nenahlásil. Ba naopak, pomáhal mu ukryť sa, nosil mu jedlo a dal mu svoj kabát. Ukrýval ho až do roku 1945, kedy vojna skončila a Nemci ostali porazení.

Napriek tomu, že Hosenfeld zachránil pianistovi život, bol odsúdený na 25 rokov nútených prác. Počas vojny totiž nezachránil len Szpilmana, ale aj niekoľko ďalších Židov. Aj keď sa Szpilman pokúsil Hosenfeldovi pomôcť tak, ako on pomohol jemu, nepodarilo sa mu to a muž zomrel v tábore v roku 1952. Po vojne sa Szpilman opäť vrátil k tomu, čo ho zachránilo, k hudbe.

Wladyslaw Szpilman zomrel v roku 2000 vo veku 88 rokov a len o dva roky neskôr vznikol na jeho pamiatku film Pianista.

Pozri aj: 10 náročnejších filmov, ktorých myšlienku pochopia len skutočne inteligentní ľudia. Videli ste ich všetky?

all-that-is-interesting