Ale skôr, než vám prezradíme akú, skúste si predstaviť, že ste niekto úplne iný. Obľúbená postava zo seriálu, slávny spevák, mýtická bytosť, ktokoľvek. Dajte voľnú ruku svojej fantázii a predstavte si, čo by ste v tejto novej role robili.

To, čo ste práve vyskúšali, nazývajú americký vedci „psychologický halloweenizmus“, ktorý definujú ako vedomý akt „nosenia kože“ niekoho iného. Hráte sa na niekoho iného, čo však neznamená, že sa pretvarujete. Základným pilierom všetkého je totiž kreativita, ktorá sa objavuje vo chvíli, keď si predstavíme, že sme niekým iným. Odpútame sa od našich bežných spôsobov premýšľania, zabudneme na to, ako sme doteraz vnímali samých seba a sme kreatívnejší.

Prečo? Vedci skúmali tento jav z rôznych uhlov pohľadu a zistili, že ľudia chápu kreativitu ako vlastnosť veľmi radikálne; považujú sa buď za kreatívnych alebo za absolútne nekreatívnych. Niečo medzi tým akoby ani neexistovalo, a naviac, túto charakteristiku ľudia úzko spájajú s vlastným ja, čo môže potom vysvetliť, prečo sme, keď sa hráme na niekoho iného, oveľa viac tvorivejší a premýšľame menej stereotypne. Je paradoxné, že ak chceme byť kreatívnejší, nemali by sme veriť v samých seba, ale veriť, že sme niekto iný.

V jednom experimente zameranom na efekt stereotypov, rozdelili vedci účastníkov do troch skupín. Ľudia v prvej skupine si mali predstaviť, že sú výstrední básnici, tí v druhej skupine zas, že sú prísni knihovníci a tretia skupina nemala žiadnu inštrukciu, bola kontrolná. Po tejto inštrukcii bolo ľuďom odprezentovaných desať bežných predmetov, ako napríklad vidlička alebo nohavice, a úlohou respondentov bolo uviesť čo najviac možných spôsobov využitia týchto predmetov.

Tušíte, aký bol výsledok? Osoby z prvej skupiny prišli s najširšou ponukou možností využitia, zatiaľ čo osoby z druhej skupiny ponúkli najmenej alternatív. Podľa autorov výskumu je kreativita premenlivým výsledkom kontextu situácie a perspektívy, z ktorej sa človek na danú situáciu díva.

Čo z toho vyplýva pre vás? Že nabudúce, keď budete potrebovať rýchlo niečo tvorivé vymyslieť, nesnažte sa vsugerovať si, že ste kreatívni, ale radšej sa na chvíľu zahrajte na niekoho iného a uvidíte, že vám dobré nápady prídu samé od seba.

Prečo to tak je? Vysvetlenie nájdeme v našej hlave, konkrétne v neurónových mozgových sieťach. Keď sa hráme na niekoho iného, ako by sme „vypli“ bežne používané spojenia neurónov a zapli nové. Je to doslova o tom, že na chvíľu prestaneme kráčať po vychodených chodníčkoch a dovolíme si objaviť nové cesty. Samozrejme, veľký vplyv má aj kontext; ten sa odzrkadľuje na našej vôli a ochote vydať sa na nové chodníčky.

Možno vám celá táto myšlienka príde ako detinská alebo bizarná, no priznajte si, aspoň malá časť z vás by sa chcela na chvíľu vrátiť do detstva a opäť môcť byť vo svete, v ktorom môžete byť kýmkoľvek. Jediný, kto vám to zakazuje, ste vy sami. Dajte tomu šancu…

Za vyskúšanie táto technika naozaj stojí, prinajmenšom sa na sebe môžete pobaviť, a okrem iného vám to môže pomôcť pozrieť sa na svoje problémy z iného uhla, znížiť úroveň stresu a osviežiť si myseľ novými nápadmi. A to nie je až tak bizarné, čo poviete?

Pozri aj: 10 jednoduchých spôsobov ako sa vyhnúť zbytočným problémom, ktoré si sami vytvárame

nymag