Zdá sa, že dobrosrdečnosť je dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane svet potrebuje dobrých ľudí, na druhej strane na to však tí dobrí často doplácajú. A to nielen po emocionálnej, ale aj po finančnej stránke.
Osobnosť vs. financie
Nedávno bola uverejnená štúdia, ktorá hovorí, že dobrosrdečným ľuďom hrozí vyššie riziko finančného bankrotu a iných ťažkostí ako tým, ktorí dbajú viac o vlastné záujmy, ako o potreby iných. Na čele štúdie stála autorka Sandra Matz a hovorí, že cieľom výskumného tímu bolo zistiť, aká je korelácia medzi dobrosrdečnosťou a negatívnymi javmi v oblasti osobných financií.
Ohrozené konto
Prečo sa Matzová rozhodla skúmať práve túto oblasť? Už predošlé výskumy totiž ukázali, že dobrosrdečnejší ľudia zarábajú menej ako tí s ostrými lakťami. Tohto sa výskumu sa zúčastnilo obrovské množstvo participantov, ich počet sa vyšplhal až k 3 miliónom a skúmali sa ich geografické údaje, informácie týkajúce sa bankového konta a informácie týkajúce sa osobnosti.
Nižšie úspory a vyšší dlh
Matzovej kolega, Joe Gladstone, sa vyjadril, že na základe získaných výsledkov môže tvrdiť nasledovné: s dobrosrdečnosťou sa spája nižší príjem, vyššia miera zadlženosti a nižšie množstvo úspor. Otázka v tomto prípade znie: prečo dobrí ľudia zarábajú menej a majú viac dlhov? Je to kvôli neschopnosti vyjednať si výhodnejšie podmienky, alebo ľahšie prikývnu aj na to, čo im nevyhovuje, alebo za tým stojí niečo iné?
Porovnávanie miest
Gladstone si myslí, že za tým stojí celkom jednoduchý fakt, a to že dobrosrdeční ľudia sa o peniaze zaujímajú menej a nemyslia príliš na to, ako usporiť a zarobiť čo najviac. Práve takýto prístup k financiám však spôsobuje, že s nimi majú ťažkosti. Aby si získané výsledky overili, vedci sa rozhodli, že porovnajú medzi sebou aj niekoľko miest. Ľudia mali v mestách približne rovnaký príjem na hlavu, rozdiel však bol v miere dobrosrdečnosti.
Na financie netreba zabúdať
Ukázalo sa, že Matzová a Gladstone mali pravdu, pretože aj v tomto prípade boli zistenia podobné. Napriek približne rovnakému zárobku boli ľudia viac zadlžení v tom meste, kde boli viac dobrosrdeční. Miera bankrotu tu bola až o 50% vyššia ako v menej dobrosrdečnom meste. Láskavosť je síce pre svet dôležitá, nezabúdajte však občas myslieť aj na seba a na to, aby ste sa finančne zabezpečili do budúcnosti.
inc
Nahlásiť chybu v článku