Tak sa zdá, že naučiť sa iný jazyk má vždy zmysel. Vedieť sa dohovoriť rukami-nohami je síce fajn, ale cudzí jazyk nám pomáha nielen v komunikačnej rovine, ale prináša so sebou aj určité výhody, o ktorých ste pravdepodobne doposiaľ ani len netušili. Nech žije dvojjazyčnosť!

Štúdia, publikovaná v Journal of Experiment Psychology, skúmala celkovo 80 bilingválnych účastníkov. Všetci rozprávali plynule aj švédskym, ako aj španielskym jazykom. Pre jednu polovicu bola materinským jazykom švédčina, zatiaľ čo pre druhú polovicu účastníkov výskumu to bola španielčina. A na čo sa prišlo? Zistilo sa, že v jednotlivých jazykoch sa pojem čas definuje rôznymi spôsobmi. A keď ich poznáte viacero, stáva sa pre vás čas oveľa flexibilnejším pojmom. Napríklad v angličtine je čas vnímaný ako vzdialenosť. Niečo sa stalo „Long time ago,“ dávno, čo je doslova pred veľmi dlhým časom. Prestávka je naopak „short“ – krátka. Podobné vnímanie času je používané aj v švédskom jazyku. U nás, na Slovensku, tiež meriame čas pomocou dĺžky.  Španielčina a gréčtina naopak operujú s inými pojmami. Časť nevnímajú ako vzdialenosť, ale ako objem. Moment nie je krátky, ale „malý,“ čas nie je dlhý, ale „veľký.“

Možno sme vás trošku zmiatli týmto lingvistickým okienkom, no v skutočnosti je to veľmi jednoduché. Závery štúdie ukazujú na to, že ak rozprávate dvoma či viacerými jazykmi, v ktorých sa čas vníma odlišne, v skutočnosti sa stávate voči vnímaniu času oveľa flexibilnejší. Nerobí vám problém, či je krátky alebo malý. Viete sa prispôsobiť. „Tým, že sa naučíte nový jazyk, zrazu sa dokážete zároveň naladiť na vnímanie dimenzií, o ktorých ste doposiaľ nevedeli,“ vysvetľuje nám Panos Athanasopoulos, spoluautor štúdie. Tak sa zdá, že aj „obyčajné“ vnímanie času prostredníctvom rozličných slov môže v skutočnosti zmeniť viac, než si myslíme. Môže byť jazyk, s ktorým sa dorozumievame, ďalší zmysel, ktorý sa naučíme využívať?

Ukazuje sa, že ak sa učíte cudzí jazyk, posilňujú sa tým vaše „mentálne svaly.“ Zároveň ich posilňovaním sa nám otvára priestor na rýchlejšie osvojenie si ďalších schopností. A v tom spočíva zmysel učenia. Možno vám pri učení cudzieho jazyka pôjde lepšie „do hlavy“ aj matematika, pretože všetko so všetkým súvisí.  Učiť sa cudzie jazyky teda neslúži len na dorozumievanie, ale zároveň so sebou prináša množstvo výhod, vrátane kognitívnej flexibility. A to nikdy nie je na škodu, však?

Pozri aj: 11 návykov, ktoré z vás môžu robiť horšieho človeka, než v skutočnosti ste

indy100.com, qz.com