Skvelým príkladom dystopického sci-fi filmu je napríklad film Fritza Langa z roku 1924, Metropolis. Vyobrazuje zaujímavý vývoj robotiky, okrem toho sa však sústreďuje aj na obraz bohatých, ktorí žijú okázalo vďaka robotníkom živoriacim pod zemou a pracujúcich vo vyčerpávajúcich a nebezpečných podmienkach. Sociálne triedy a pracovné podmienky boli kontroverznou záležitosťou už v tých časoch.

Občas to vyzerá, ako keby Hollywoodu už akosi dochádzali nápady na nové témy (čo je však jedným z tých menej závažných problémov kinematografie). Dôkazom sú remake-y starých dobrých klasických filmov, ktoré často originálom nesiahajú ani po členky. Okrem toho, všimnite si zvyšujúci sa počet prípadov, kedy bola hlavná myšlienka filmu vytiahnutá z komixu. Stále však občas vyjde nejaký ten dobrý film, napríklad taký, ktorého hlavnou myšlienkou je úpadok spoločnosti.

Idiocracy

Ľudia s vysokým IQ čakali až príliš dlho na to, aby splodili potomkov. V dnešných dňoch je to pomerne bežný scenár okorenený štipkou feminizmu a konzumerizmu. Hlavne mladé ženy, ktoré sa snažia niečo dosiahnuť v kariére, často premeškajú svoje najplodnejšie roky. Potom (ako je zobrazené vo filme) si nájdu niekoho, o kom si myslia, že je spoľahlivý, musia však naďalej čakať a čakať, kým konečne nadobudnú finančnú istotu. Nanešťastie však plesli po tlačidle „Pauza“ na biologických hodinách príliš mnoho krát.

Po boku takéhoto páru je vyobrazená dvojica s priemerným intelektom. S antikoncepciou si nerobili veľké starosti, majú preto niekoľko potomkov a veľké množstvo príbuzných. V priebehu storočí sa ľudstvo stáva hlúpym a nekompetentným. Film je príkladom toho, ako sa Hollywood vysmieva ľuďom, ktorí si jedlo dopestujú vlastnými rukami.

Film je ukážkou témy, na ktorú už pred storočím upozornili napríklad Francis Galton a Henry Goddard. Čo je zaujímavé, film sa nebojí dotknúť faktu, že inteligencia je dedičná a jej strata v priebehu generácií by znamenala závažný sociálny problém. Ako by spoločnosť fungovala, keby inteligentní ľudia prestali plodiť potomkov, avšak tí menej obdarení by sa množili ako králiky?

Vo filme Idiocracy to vyústi do vzniku nekompetentnej spoločnosti, ktorá si neporadí s medicínskymi vymoženosťami a pije energetické nápoje namiesto vody. Okrem toho možno pozorovať silnú koreláciu medzi nízkym IQ a sociálnymi dysfunkciami, ako je kriminalita. Často nastupuje snaha urobiť z týchto tém tabu, film však robí presný opak. Neposkytuje síce odpovede, nechýba mu však akýsi zvláštny humor.

Wall-E

Film začína ukážkou sveta, ktorý sa zmenil na haldu odpadkov. Je v takom dezolátnom stave, že jediný živý tvor, šváb, dokonca vyzerá rozkošne. Je to síce len rozprávka, človeku sa však až chce kričať, ako ďaleko to nechali zájsť, až na to, že niet na koho, pretože tam nie sú ľudia. Je tu len robot, ktorý neúnavne pracuje na tom, aby svet vyčistil. Wall-E je na Zemi tak dlho, že si vyvinul vlastnú inteligenciu a kúsok nostalgie za kultúrou, ktorá kedysi existovala.

Zrazu sa na scéne objaví ďalší robot, o niečo sofistikovanejší a love story môže začať. EVA má však misiu, ktorá ovplyvní osudy všetkých. Ako ich príbeh pokračuje, zamýšľajú sa nad tým, či roboty sú jediné inteligentné tvory, ktoré tu ostali. Keď konečne prídu na to, kde sú ľudia, ukáže sa, že sú takí leniví a tuční, že už nedokážu ani chodiť. Pôvodný plán bol vyobraziť ľudí zdegenerovaných na neforemnú masu, filmári však nechceli príliš vydesiť deti.

Film končí relatívne šťastným koncom, aj keď ešte stále je čo robiť, aby sa dalo do poriadku úplne zdevastované životné prostredie. Dúfame, že v skutočnosti by to takto ďaleko nikdy nezašlo. Aj keď ľudia zrejme tak skoro nevyhynú, hrozí, že vyhynú celé druhy zvierat. Mnohé už vyhynuli a je ťažké povedať, nakoľko sa to v budúcnosti zhorší. Film je dvihnutým varovným prstom, poukazuje na znečistenie ovzdušia, vyčerpanie zdrojov, environmentálne katastrofy a samozrejme, nedostatok fyzickej aktivity.

Blade Runner

https://www.youtube.com/watch?v=1XcGSJ6Of9g

V budúcnosti (presnejšie v roku 2019) policajt súhlasí s tým, že prepustí štyroch geneticky modifikovaných ľudí. Tí sú navrhnutí tak, aby disponovali supersilami, nepociťovali emócie a zomreli v priebehu štyroch rokov. Ideálni otroci, až kým nezačnú myslieť samostatne. Z psychologickej stránky to nie sú ľudia v pravom zmysle slova a konajú natoľko racionálne, ako dokážu. Aj keď si zahrajú vo filme, ich prepustenie je rovné vražde.

Jednoducho povedané, je to klasický sci-fi film a mnohí tvrdia, že je dokonca lepší ako novela, na základe ktorej je nakrútený. Film vyšiel v roku 1982, rok 2019 sa však blíži. Zatiaľ sa naplnila len časť filmu, nemáme medzihviezdne kolónie (len stanice) a problém so smogom v L.A. nie je až taký vážny. Ak to však bude takto pokračovať ďalej, čoskoro bude Los Angeles preľudnené a znečistené ako vo filme, a to v priebehu storočia či dvoch.

Západný svet pomaly upadá. Jedným z dôvodov je aj „erózia“ strednej triedy, ktorá sa zhoršuje každým pádom ekonomiky. Tí najbohatší sa stávajú ešte bohatšími, ako sa hovorí, „sú príliš veľkí na to, aby zlyhali“. Príliš veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými nie sú sľubnou vyhliadkou do budúcnosti. Ak sa trend nezmení, scenár filmu Blade Runner nemusí byť nereálny.

Čo sa však týka genetického inžinierstva, prísľuby sú veľké. Môže eliminovať genetické ochorenia, zvýšiť inteligenciu (čo je opak scenáru filmu Idiocracy) a ľudia si budú môcť vyberať, ako chcú vyzerať. Môže to však byť aj škaredo zneužité, nezdravé jedlo, podivné neprirodzené tvory, limity nie sú žiadne. Blade Runner je výstraha, aby sme sa s touto novou vymoženosťou nezahrávali.

Pozri aj: 9 citátov skvelého režiséra Tima Burtona, ktoré vám pripomenú, že každý z nás je tak trochu šialencom

returnofkings