Rád o tom, ako sa hádať konštruktívne je na internete miliarda. Žiaľ, keď sa hádate, nenapadne vám ani jedna. Možno len stačí dávať si väčší pozor na jazyk a viac dbať nie na to, čo chcete povedať, ale ako to poviete. A hlavne, skúste sa sústrediť na aktuálny problém.

Predstavujeme vám 10 viet, ktoré sú pre váš vzťah toxické a zároveň pre vás máme 10 návrhov, čím ich nahradiť…

„Robíš mi to naschvál!“ vs. „Urobil si to nechtiac…“

Je normálne, že sa nahneváte, keď vám niekto rozbije obľúbený hrnček na kávu, no obviňovať niekoho, že to urobil zámerne, je trochu prisilné. Skúste schladiť city a v prvom rade sa opýtajte, čo je pre vás dôležitejšie – vec alebo osoba. Podľa toho konajte.

„Rob si, čo chceš…“ vs. „Závisí to od nás oboch…“

Prejsť do pasivity a hrať sa na mŕtveho chrobáka je pri konfliktoch pohodlné, no problémy to nerieši, skôr naopak. Tým, že sa vzdáte a prestanete diskutovať o svojich postojoch a názoroch, utláčate sami seba. Z toho môžu prameniť pocity, že vám váš partner niečo upiera, že ste vo vzťahu menejcenní a podobne. Škodíte nielen sami sebe, ale aj vášmu vzťahu.

Nabudúce sa miesto rezignácie posnažte úprimne prejaviť, čo si myslíte a čo cítite. Iste, zo začiatku to nebude nič príjemné, no časom zistíte, že sa „musíte“ hádať oveľa zriedkavejšie, a že svoje myšlienky dokážete komunikovať s väčšou ľahkosťou.

„To si mi už hovoril/a…“ vs. „Je to pre teba dôležité, že?“

Ľudia sa neopakujú len tak, prenič-zanič. Chcú tým naznačiť buď to, že majú pocit, že boli prepočutí, alebo že je pre nich niečo skutočne dôležité. Keď budete mať najbližšie pocit, že sa niekto po x-tý krát opakuje, najprv sa zamyslite nad tým, prečo je to tak.

„Nikdy mi nepomôžeš…“ vs. „Potrebujem tvoju pomoc…“

Aký je v tomto rozdiel? V prvom prípade nedávate tomu druhému šancu na nápravu a obviňujete ho, v druhom prípade priateľsky žiadate o pomoc a spoluprácu. A to už je čo povedať…

„Urob to takto..!“ vs. „Viem, že je ťažké nájsť vhodné riešenie, no verím, že ty to zvládneš.“

Partneri by mali jeden druhého podporovať, všakže? Ak niekomu poviete, že to má urobiť tak a tak, zniete skôr ako jeho matka, než ako rovnocenný partner. Radšej sa snažte neriešiť niečí problém, skôr si dajte záležať na tom, aby ten druhý cítil, že má vašu podporu.

„Vedel/a som, že sa to stane.“ vs. „Nabudúce skúsime niečo iné…“

Viete predpovedať budúcnosť? Alebo máte pocit, že ste neomylný človek? Ak nie, tak potom prestaňte s fatalistickými vyjadreniami typu „Ja som to vedel/a…“ Po prvé, nevedeli ste to, mohli ste to akurát tak predpokladať. Po druhé, ak nemáte narcistickú potrebu hladkať si ego a dodávať druhým pocit neschopnosti, skúste sa vyjadrovať inak. Vedzte, že ak vás niečo mrzí, mrzí to aj druhú stranu a lepšie bude, ak miesto obviňovania povzbudíte vás oboch.

„Mal/a by si začať cvičiť…“ vs. „Išiel/a by si so mnou na prechádzku?“

Zdá sa vám, že tieto vety spolu nesúvisia. Opak je pravdou. Prvé vyhlásenie je tvrdé a zraňujúce, pretože poukazuje viac na nedostatky človeka, než na želané správanie. Druhé je pravým opakom – vedie k želanému správaniu bez obvinenia a bez toho, aby sa ten druhý cítil dotknuto.

„Mohlo to byť aj horšie.“ vs. „Je mi to ľúto.“

Predstavte si, že ste neurobili skúšku a vaša milovaná polovička vám povie, že to mohlo dopadnúť aj horšie. Ako by ste sa cítili? Nič príjemné, však? Dôvod, prečo nás táto veta neuteší je, že sa snaží upriamiť pozornosť na niečo, čo v danej chvíli nie je podstatné – hypotetické situácie alebo problémy iných ľudí.

Preto nabudúce, keď sa vám bude tlačiť na jazyk, radšej zvoľte slová pochopenia a útechy.

„Tak s tým niečo urob!“ vs. „Je ťažké vyriešiť to, že?“

Predstavte si, že niekomu rozprávate o náročnom období v práci a on vám na to odvetí, aby ste s tým niečo urobili. Zarazí vás to, pretože jednak neviete, čo myslí pod tým „niečo“ a jednak preto, že celá situácia je komplikovaná. Budeme sa opakovať, no niekedy stačí dať najavo podporu, ocenenie a pochopenie. Nič viac.

„Fajn./OK.“ vs. „Prijímam tvoje ospravedlnenie.“

Tieto frázy nepotrebujú rozvláčne vysvetlenie. Všetci vieme, ako sa cítime, keď nám niekto po hádke či nedorozumení na záver povie „Dobre“ alebo „Fajn“ či podobné frázy. Nie sme si istí, či je skutočne všetko v poriadku a zároveň nechceme opäť rýpať. O koľko lepšie by sa nám počúvalo, že sa na nás niekto už nehnevá a prijíma naše ospravedlnenie? Nuž, to isté platí aj v prípade, že niekto prosí vás o prepáčenie.

Ako v mnohých iných prípadoch, i tu platí zlaté pravidlo, že čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Takže, v prvom rade začnite sami od seba.

Pozri aj: Hovoriť striebro, mlčať (niekedy) zlato. Toto je 6 otázok, ktoré od vás muži naozaj nechcú počuť

mesmerizingwords