Kultúra Vikingov je nám známa najmä zo seriálov a filmov, ktoré ich vykresľujú ako obrovských bradatých krvilačných chlapov so sekerami. Dokonca sa hovorí, že vikingská verzia neba je tá, v ktorej sa každý deň bojuje a potom sa rozsekaní protivníci opäť poskladajú dokopy, aby sa na ďalší deň mohlo bojovať opäť. Do tohto konceptu nežné pohlavie príliš nezapadá, alebo predsa?
Istý stredoveký učenec menom Saxo Grammaticus vo svojom diele spomína ženy, ktoré sa prezliekali za mužov, aby mohli svoj život obetovať vojne a boju. Tvrdí, že radšej sa oháňali zbraňami, než aby rozdávali bozky a napriek tomu, že svojou krásou mohli srdce muža poľahky roztopiť, zvolili si radšej drsnejšiu cestu a prebodli ho oštepom.
Medzi najslávnejšie vikingské bojovníčky patrí istá Hervor, ktorá viedla vlastnú flotilu a vo vojnách sa oháňala čarovným mečom. Práve táto tajomná odvážna bojovníčka mala údajne poslúžiť aj ako inšpirácia pre bojovníčku v knihe Pán prsteňov od J.R.R.Tolkiena, Eowyn.
O vikingských bojovníčkach sa hovorí naprieč celými kultúrami, prečo teda historici vôbec pochybujú o ich existencii? Jedným z dôvodov je fakt, že neexistuje žiaden priamy písomný dôkaz, ktorý by dokazoval, že bojovníčky z radov Vikingov skutočne žili a zúčastňovali sa krvavých bitiek a vojen. Vikingovia síce mali svoj vlastný systém písania za pomoci rún, no väčšina informácií od nich pochádza zo zdrojov v anglickom, francúzskom alebo arabskom jazyku.
Výskumníkov prekvapilo niekoľko nových dôkazov až okolo roku 1800, keď na vikingskom pohrebisku objavenom na mieste, kde bolo kedysi najdôležitejšie obchodné centrum Vikingov s názvom Birka, našli náznak toho, že ženy skutočne mohli byť krutými a nebojácnym bojovníčkami po boku mužov.
V hrobke našli pochované pozostatky, ktoré naznačujú, že osoba si počas svojho života vyslúžila vysoký post a mnoho úcty. V hrobe boli nájdené zbrane, ako napríklad sekery, ale aj štít, šípy, kúsky brnenia a v hrobke boli pochované aj dva kone. Zaujímavé je, že sa našlo aj niečo ako stolná doska, na ktorej si Vikingovia plánovali stratégie. Nešlo teda o obyčajného vojaka, ale o člena armády s vysokým postavením.
V tých časoch výskumníci kvôli nedostatku iných dôkazov nemali dôvod predpokladať, že by nešlo o muža. Až neskôr v rámci iného projektu sa vedci dostali ku skúmaniu kostí vojaka z hrobky o niečo bližšie. Ukázalo sa, že lícne kosti a kosti panvy pôsobia, ako keby patrili ženskej kostre a nie mužskej. Výsledky boli neskôr potvrdené aj analýzou DNA, v hrobe skutočne ležala žena, vikingská bojovníčka s vysokou hodnosťou.
Aj keď je to všetko už dávnou minulosťou a s istotou sa nedá tvrdiť nič, nové objavy sú jednoznačne zaujímavé.
all-that-is-interesting
Nahlásiť chybu v článku