Tiež si občas pomyslíte, aké by to bolo skvelé, keby sme svoje sny dokázali ovládať?

Väčšinou sme len pozorovateľmi a aj keď sme priamo účastníkmi, málokedy dokážeme do deja snov vedome zasiahnuť. Keď už to v realite možné nie je, nebolo by skvelé môcť ovládať sny, aby vyzerali a odvíjali sa presne podľa našich predstáv?

Článok pokračuje pod videom ↓

Schopnosť ovládať sny predstavuje množstvo nekonečných možností. Mohli by ste si nacvičiť zajtrajší slávnostný príhovor, zbaviť sa akejkoľvek fóbie, traumy či si dokonca zalietať bez krídel. Aj keď sa to zdá ako fikcia, nie je. Schopnosť ovládať sny je reálna a hovorí sa jej lucídne snenie.

Tomuto zaujímavému fenoménu sa venuje čoraz viac výskumov a v roku 2017 prišli vedci z Austrálie so zaujímavými zisteniami. Metaanalýza vykonaná v roku 2016 dokazuje, že najmenej polovica tých, ktorí sa zúčastnili výskumu, zažila lucídne snenie aspoň raz za život. Tretina z nich ho zažíva aspoň raz za mesiac. Prvýkrát bolo lucídne snenie zaznamenané v laboratóriu ešte v roku 1975 a od tých čias sa vedci snažia urobiť všetko preto, aby zistili, ako ho zámerne vyvolať.

unsplash.com

V tomto prípade však nejde len o zábavku. Lucídne snenie by mohlo pomôcť ľuďom, ktorých trápia nočné mory. Mohlo by pomôcť rozvíjať naše schopnosti v spánku a v neposlednom rade by mohlo pomôcť odhaliť mnohé záhady, ktorými je ešte aj dnes opradené ľudské vedomie a podvedomie. Práve preto sa vedci rozhodli, že podrobia 169 účastníkov ďalšiemu testovaniu. Ich cieľom bolo overiť fungovanie troch rôznych metód na vyvolanie lucídneho snenia.

Testovanie reality

V rámci tohto experimentu boli účastníci požiadaní, aby sa niekoľkokrát v priebehu dňa sami seba opýtali „Snívam? Je toto sen?“. Otázku si mali položiť najmenej desaťkrát denne. Zakaždým mali preskúmať, čo ich obklopuje a čo sa okolo nich deje. Aby otestovali, či ide o realitu alebo o sen, mali sa pokúsiť nadýchnuť cez zatvorené ústa (keď snívame, dokážeme to spraviť, pretože naše „skutočné ja“ má ústa práve otvorené).

Skorý budíček

V ďalšom prípade bolo úlohou účastníkov nastaviť si budík tak, aby sa zobudili po piatich hodinách spánku. Následne si mali prečítať krátky dokument o tom, ako vyvolať a kontrolovať lucídne snenie. Potom sa mohli vrátiť späť do postele. Lucídne snenie sa totiž dostavuje najčastejšie v REM fáze spánku a tá najľahšie nastane, ak ste si už nejaký čas pospali.

unsplash.com

Mnemonická indukcia lucídneho snenia

V poslednom z experimentov si mali účastníci pri zaspávaní neustále opakovať frázu: „Keď budem snívať, zapamätám si, že je to sen.“ Na frázu sa mali sústrediť zámerne, aby to bola ich posledná myšlienka predtým, ako zaspia.

Aby si vedci boli dosiahnutými výsledkami istí, požiadali účastníkov, aby týždeň pred experimentom zaznamenali každý svoj sen. Nasledujúci týždeň využívala prvá skupina techniku testovania reality, druhá skupina techniku skorého budíčka aj techniku testovania reality a tretia skupina využívala všetky tri techniky súčasne. Následne boli opäť zaznamenávané výsledky.

Ukázalo sa, že v týždni pred experimentom zažilo lucídny sen 8 percent účastníkov. V druhom týždni zažila prvá skupina prekvapivo o niečo menej lucídnych snov. U druhej skupiny stúpol počet lucídnych snov na 11 percent. Jedinci v tretej skupine zažili najviac lucídnych snov, až 17 percent.

Prekvapivo, najviac lucídnych snov však nedosiahla tretia skupina. Najviac lucídnych snov zažili tí účastníci, ktorí zaspali do piatich minút a využili poslednú z troch spomínaných techník. V tomto prípade stúplo percento lucídnych snov až na 46 percent.

Od toho, aby sme sa mohli počas spánku učiť na skúšky alebo sa liečiť z nočných môr sme síce ešte ďaleko, vedci však urobili prvý krok vpred, ktorý poskytuje nemalú nádej.

Pozri aj: Ste priveľmi vystresovaní? Ak áno, vaše sny sa menia týmito 6 zvláštnymi spôsobmi

curiosity
Všetko začína v tvojej hlave
Uložiť článok

Viac článkov