Aj Disneyho verzia má niekoľko temných momentov, no pôvodná verzia pripomína skôr hororový príbeh, ako rozprávku. Klasické rozprávky majú svoj pôvod v dávnej minulosti a spočiatku sa podávali len ústne, z generácie na generáciu. Vznikli tak samozrejme pozmenené verzie, no pravdou je, že hlavnými postavami sú krásna deva a „zviera“.
Prvá písaná verzia rozprávky Kráska a zviera vznikla ešte v roku 1740 a jej autorkou bola Gabrielle-Suzanne Barbot de Villeneuve. Zvieraťom bol v jej príbehu muž menom Petrus Gonsalvus, ktorý sa narodil ešte v roku 1537 na Kanárskych ostrovoch. Trpel tzv. vlkolačím syndrómom, ktorý je dnes známy ako hypertrichóza. Na svete existuje menej ako 100 zaznamenaných prípadov tohto ochorenia a jeho príčinu sa vedcom podarilo rozlúštiť len nedávno, v roku 2011. Ide o ochorenie, v rámci ktorého je celé jedincovo telo nadmerne pokryté hustým tmavým ochlpením, vrátane celej tváre.
Petrus nemal to šťastie a narodil sa v dobe, kedy bolo ochorenie považované za kliatbu. Keď mal len 10 rokov, rodina ho zamkla do klietky a odoslal ho do Francúzska ako korunovačný dar pre Kráľa Henricha II. Vo Francúzsku bol spočiatku vystavovaný na obdiv ako bizarný druh zvieraťa a aj sa s ním tak zaobchádzalo. Až po čase vtedajší vedci uznali, že to nie je zviera, ale dieťa. Kráľ sa teda rozhodol, že mu dopraje vzdelanie. Nerobil si však veľké nádeje, myslel si, že zvieracie pudy zvíťazia. Nemohol sa však mýliť viac. Petrus sa naučil plynule hovoriť niekoľkými jazykmi, vrátane latinčiny a dokonale ovládal kráľovskú etiketu.
Napokon sa stal právoplatným a uznávaným členom kráľovského dvora. Situácia sa však zmenila, keď Henrich II. zomrel a na trón zasadla jeho žena Katarína Medicejská. Z nejakého dôvodu sa rozhodla, že Petrusovi nájde manželku. Väčšina ľudí sa zhodla v tom, že tak urobila pre vlastné potešenie, pre zábavu a zo zvedavosti, ako by mohli vyzerať jeho potomkovia. Napokon sa jej plán vydaril a Gonsalvusovi našla manželku, ktorá sa zhodou okolností tiež volala Katarína.
Nech už si kráľovná myslela čokoľvek, manželstvo možno označiť za vydarené. Katarína a Petrus sa mali radi a spolu zostali dlhých 40 rokov. Mali spolu sedem detí. Predsa však nebolo všetko také ružové. Štyri z ich detí trpeli taktiež hypertrichózou a kráľovná ich využívala ako atrakciu na kráľovskom dvore. Okrem toho boli využívané aj ako pokusné králiky a vidieť ich chceli odborníci z rôznych kútov sveta. Najhorší však bol fakt, že podobne ako samotný Gonsalvus, aj jeho deti boli posielané zámožným ľuďom ako dar. Nevnímali ich ako ľudí, ale ako domácich miláčikov.
Za všetko im síce kráľovná platila nemalú sumu, neboli však ani väzňami, ani slobodnými ľuďmi. Napokon, keď Petrus zomrel, kráľovná mu odmietla vystrojiť riadny pohreb. Trvala na tom, že ako zviera si to nezaslúži. Zrejme teda budete súhlasiť, že skutočný príbeh až taký rozprávkový nebol.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku