Je to síce paradoxné, ale smutným faktom je, že napriek obrovskému napredovaniu všetkých možných technológií ľudstvo jednoducho hlúpne. Obrovské množstvo snahy a financií investujeme do vývoja umelej inteligencie, zatiaľčo tá naša sa akosi stráca. Nemalo by to byť úplne naopak?

Flynnov efekt

Začnime tým, že niekedy to bolo skutočne inak. Počuli ste už niekedy o Flynnovom efekte? Pomenovaný bol po Jamesovi Flynnovi, vedcovi, ktorému sa v druhej polovici 20. storočia podarilo prísť k naozaj zaujímavým zisteniam.

Podarilo sa mu totižto potvrdiť, že priemerná hodnota IQ ľudí sa globálne zvyšuje. Štúdii tohto fenoménu zasvätil takmer celý svoj profesionálny život a na základe podrobných analýz mnohých výskumov, štúdií či testovaní bol dokonca presvedčený o tom, že trend narastajúcej inteligencie bol prítomný v prvých siedmych dekádach 20. storočia.

Čomu to veda pripisovala? Príčin mohlo byť viacero. Medzi tie najvýznamnejšie by sme však určite mohli zaradiť napríklad výrazné zlepšenie prenatálnej a postnatálnej starostlivosti, rovnako tak aj zlepšenie stravovacích návykoch, zjednodušenie prístupu k vzdelaniu či zníženie výskytu rôznych patogénov.

Pravdou však je, že ľudia žijúci medzi rokmi 1900-1970 netušili, čo je to smartfón, nebývali v smart domácnostiach a ich prácu nevykonávali roboti. Dnes je však všetko inak. Nemal by byť ale obrovský technologický pokrok dôkazom toho, že naše IQ neustále narastá? Žiaľ, je to inak.

Priemerná hodnota IQ ľudí klesá

Najväčší zlom nastal z nejakého dôvodu v 70-tych rokoch 20. storočia. Okolo roku 1970 sa trend narastajúcej inteligencie spomalil, potom zastal a následne zaradil spiatočku. Priemerná hodnota IQ začala klesať, alebo inak – stručne a jasne povedané – začali sme hlúpnuť.

Konkrétne štatistiky týkajúce sa klesajúcich hodnôt IQ sú pritom dosť hrozivé. Jedna z nich, pri ktorej sa IQ testu podrobilo až 730 tisíc ľudí hovorí o tom, že medzi rokmi 1970-2009 kleslo IQ každej jednej generácie až o 7 bodov.

Tento trend potvrdzujú mnohé štatistiky či výskumy, líšia sa však v jednotlivých hodnotách. Niektoré z nich dokonca hovoria až o strate 10 bodov pri každej generácii, čo už naozaj nie je zanedbateľné.

Viacerí vedci či futurológovia dokonca predpovedajú, že do roku 2100 by mala priemerná hodnota IQ klesnúť až o ďalších 10 bodov, čo naozaj nie je potešujúca predpoveď.

Dôvody hlúpnutia populácie

Možno si práve kladiete otázku, čo je príčinou hlúpnutia populácie. Dôvodov však môže byť viacero, s najväčšou pravdepodobnosťou však ide o kombináciu nasledovných faktorov:

#1 Vzdelávací systém

Určite sa zhodneme na tom, že systém, ktorým funguje dnešné školstvo, je vskutku poľutovaniahodný. Učitelia sú demotivovaní, celý systém je skostnatený a deti v ňom nemajú žiaden priestor na rozvíjanie svojho logického, ale predovšetkým abstraktného myslenia. Kreativita je často trestaná a žiadúce je jednoducho “ísť s davom”. To však nie je spôsob, ktorý by mladým ľuďom pomáhal odokryť ich plný potenciál.

#2 Práca

Na pracovnom trhu sa ponúka stále veľa pozícií, pri ktorých sa kladie dôraz predovšetkým na rutinné činnosti a na schopnosť – úprimné povedané – držať ústa a krok. Mnohým ľuďom to, samozrejme, stále vyhovuje, avšak môžeme si klásť otázku, či aj účelové držanie ľudí v najnižších sociálnych triedach nie je príčinou toho, prečo smerujeme tam, kam smerujeme.

#3 Jedlo

Bude to znieť ako klišé, ale skutočne platí, že sme to, čo jeme. Ľudia sa na začiatku 20. storočia nekŕmili jedlom z fast-foodov či umelými potravinami, ktoré sú plné látok, ktoré nie sú pre náš organizmus prirodzené. To, čo my dnes voláme BIO či RAW bolo niekedy proste normálne, absolútne bežné a vlastne jediné dostupné jedlo. Jedna z príčin teda môže byť skrytá aj tu – ani to najdrahšie auto vám predsa nenaštartuje, keď doň natankujete nesprávne palivo.

#4 Kult celebrít

Niekedy sa za celebritu považoval človek, ktorý sa zaslúžil o nejaký významný vedecký objav, vytvoril nejaké hodnotné dielo pre ďalšie generácie a podobne. Dnes sú vzorom mládeže celebrity, ktorých sláva je priamo úmerná počtu ich sexuálnych partnerov, hĺbke výstrihu či toho, akú veľkú hlúposť povedia. Generáciám jednoducho začínajú chýbať vzory, ktorými by sa mohli inšpirovať.

Ako teda vidíte, trend síce pozitívny nie je, ale stále môžeme (naivne) veriť, že čoskoro sa opäť všetko otočí. Aký je váš názor na túto vec? Súhlasíte s vedou a tiež si myslíte, že populácia jednoducho hlúpne?

Pozri aj: Viete, ako spoznáte hlúpeho človeka? Freud má skvelú radu, ktorú zhrnul do jedinej vety

learning-mind