Juhoamerický štát Ekvádor síce patrí rozlohou k tým menším, ale tým, čo všetko nám ponúka, sa radí medzi popredné turistické a atraktívne miesta na danom kontinente. Jedným z tých unikátnejších miest je tzv. Údolie dlhovekosti na juhu krajiny.

Asi 45 km južne od mesta umenia a hudby Loja leží jedna malebná dedinka s názvom Vilcabamba, ktorá bola najjužnejším bodom, aký som počas cestovania v Ekvádore dosiahol. Meno Vilcabamba je etymologicky odvodené z dvoch slov “huilco pamba” z indiánskeho jazyka quichua. Huilco označuje posvätné stromy rastúce v oblasti a pamba znamená rovná planina, čo korešponduje s prostredím, kde sa dedinka nachádza.

Táto oblasť bola označovaná ako “detské ihrisko Inkov”, pretože bájna Inkská ríša sa rozpínala až na južné územie dnešného Ekvádoru. Údolie je chránené pohorím Mandango, ľuďmi nazývané Spiaci Inka, ktoré chráni oblasť pred zemetraseniami a prírodnými katastrofami. Vilcabamba je teda obkolesená andskými kopcami, s krásnou prírodou naokolo, kde sa pestuje aj kvalitná káva, pre ktorú je oblasť známa a ktorá sa úspešne predáva po celej krajine.

Tu sa ľudia dožívajú vysokého veku

Určite sa už každý z vás raz zamyslel nad tým, kde a ako žiť desiatky rokov a pritom až tak nezostarnúť, resp. kde je to najlepšie miesto na svete, kde by ste mohli šťastne zostarnúť. Tým vyvoleným je práve Vilcabamba. Príjemná celoročná teplota, teplé rovníkové podnebie s občasným andským vetrom, pomalý životný štýl, okúzľujúca atmosféra malej dedinky, odľahlá vzdialenosť od civilizácie, nekončiaca príroda naokolo, či čerstvý prírodný vzduch. Toto všetko sú dôvody, prečo sa tam domácim tak dobre nažíva.

Miestnych 4000 ľudí možno prekvapujúco nepochádza len zo samotného Ekvádoru. Medzinárodná komunita je tu naozaj rôznorodá a to práve vďaka priaznivým životným podmienkam tejto oblasti. Na uliciach vidno belochov z USA, Kanady, Británie, Francúzska, Nemecka a pod. V drvivej väčšine ide o starších dôchodcov, ktorí sa sem rozhodli prísť a takpovediac dožiť svoj život v objatí prírody.

Možno sa tak mnohí rozhodli aj preto, že všeobecným faktom je, že sa tamojší obyvatelia dožívajú veľmi vysokého veku. Miestni tvrdia, že nie je neobvyklé, že človek dosiahne a následne presiahne vek 100 rokov. Tvrdí sa, že mnohí dosiahli 120, dokonca až 135 rokov, čo z nich robí najstarších obyvateľov našej planéty. Na druhú stranu však treba povedať, že domáci starí obyvatelia častokrát preháňajú svoj reálny vek za účelom pritiahnutia väčšieho počtu turistov do oblasti a zviditeľnenia Vilcabamby vo svete. Takže nie vždy vám starček či starenka na ulici povedia ich pravdivý vek a budú sa tváriť, že majú o 20 či 30 rokov viac.

Voda spôsobujúca dlhovekosť

Pri vstupe do dediny sa na mňa na veľkom bilboarde usmieval jeden starček s klobúkom v pozadí s kopcami aj s nápisom Vilcabamba. Bol to jasný symbol toho, čo ma vo vnútri čakalo. Dokonca je tento deduško tvárou značky pitnej vody pod názvom Vilcagua (Vilcabamba + agua), ktorá sa predáva v lokálnych obchodoch. Obsahom fliaš je prírodná voda z rieky Río Uchima, ktorá je bohatá na minerály údajne spôsobujúce dlhovekosť. Aspoň podľa obalu teda zaručuje, že pokiaľ ju človek bude piť, dožije sa vysokého veku. No a práve pre všetky vyššie spomenuté dôvody je táto oblasť oficiálne známa ako Údolie dlhovekosti.

Starčekov na bilboardoch a plagátoch stretneme aj v samotnom centre dedinky, ktorým je Hlavný park Vilcabamba. Jeho dominantou je architektonicky krásny katolícky kostol Cristo Luz del Mundo postavený v koloniálnom štýle a hrajúci mnohými farbami tak, ako sa na Latinskú Ameriku patrí. V parku je na bilboarde zobrazený jeden z najstarších občanov Don Agustín Jaramillo, ktorý sa dožil úctyhodných 104 rokov. Okrem iného je pri ňom napísané: “Toto údolie ukrýva skrytý elixír života”.

Nudiť sa tu nebudete

Ak sa niekto začína báť, že by sa medzi pár starčekmi nudil, potom ho vyvrátim z omylu. Ak máte aspoň trochu radi outdoorové aktivity ako turistika, bicyklovanie, jazda na koni, splavovanie rieky, tubing a podobné dobrodružné a adrenalínové veci, ste tu správne. Keďže sa Vilcabamba stala slávnou kvôli dlhovekosti, prichádza sem veľa turistov a je tu vždy zábava s niekým iným, novým. Okolo hlavného námestia sú malé reštaurácie, občerstvenia, obchodíky, kde sa domáci spoločne so zahraničnými navzájom socializujú. V jednom podniku som si dal na raňajky parádnu vitamínovú bombu v podobe pitaya bowl s tropickým ovocím.

Cudzinci, ktorí tu žijú, uvádzajú, že ich životné náklady vo Vilcabambe sú nízke. Zoberme si jarné až letné počasie po celý rok, veľkú rozmanitosť čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré sú každodenne k dispozícii a ohromujúcu prírodnú scenériu. Potom asi nikoho neprekvapuje, že Vilcabamba už roky priťahuje cudzincov. Tí, ktorí tu žijú, sa môžu tešiť z plnohodnotného životného štýlu na polovici alebo pod polovicou ceny nákladov, ktoré by zaplatili v Európe alebo v Severnej Amerike. Človek si vie krásne všetko sám dopestovať na svojom pozemku a ostatných pár vecí si vždy dokúpi v obchode. Veď predsa nie je nad to ošúpať si mačetou ananás, sedieť na lavičke, počúvať životné príbehy domácich, vidieť ich rozžiarené úsmevy, počuť naokolo škrekot vtákov, šum nedotknutej prírody a pritom popíjať vodu s elixírom života. Veď ste skrátka v posvätnom Údolí dlhovekosti.

Otvoriť galériu (16)