Nielen rýchlejšie, ale aj presnejšie a hlavne čistejšie. Zatiaľ, čo naše vlaky dosahujú maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, tu, v Uzbekistane, sa vlak premáva 250 km/h medzi veľkými mestami.
Napriek tomu, že Uzbekistan je ďaleko v HDP za Slovenskom, politické špičky si tu uvedomili, že treba investovať do skvalitnenia infraštruktúry. Ešte pred 5 rokmi mal Uzbekistan nielen katastrofálne cesty, ale aj železnice. Odvtedy sa všetko mení ako šibnutím čarovného prútika v tejto polopúštnej krajine, kde je priemerný zárobok 200 USD.
Áno, nie všade ide tak rýchlo vlak a stále sú miesta, kde železničná súprava ide drasticky pomaly a o kvalite by sa dalo pomlčať. Ale stavím sa, že týmto tempom akým sa buduje, tu bude viac miest spojených ako u nás bude vybudovaná diaľnica medzi Bratislavou a Košicami.
V Taškente nasadám na vlak Afrosyab, ktorý ma zoberie do historických miest na hodvábnej ceste ako je Samarkand a Buchara. Už samotná železnica stanica ma prekvapuje nielen neskutočnou čistotou, ale aj službami na vysokej úrovni. Kto by si povedal, že Uzbekistan bude na tom lepšie ako my?
Na Slovensku máme často o týchto bývalých postsovietskych krajinách veľmi pokrivenú optiku a myslíme si, že tu zastal čas, a to doslova. Sem tam sa uškŕňame o krajinách v Strednej Ázii a pritom o nich poriadne veľa nevieme. Mali by ste vidieť tie pohľady našinca, ako sú prekvapení, keď prídu na železničnú stanicu. Fotia si to tu, ako keby boli niekde v Japonsku a obdivovali šinkanzeny.
Postupne nastupujem do vlaku. Výpravcovia v krásnych a čistých uniformách, dokonalou angličtinou ma navigujú do pýchy Uzbekistanu. Usádzam sa v pohodlných kreslách a mám toľko miesta, ako keby som bol práve v japonských rýchlovlakoch. Presne na minútu 7:30 sa vlak pohne a rýchlo naberie rýchlosť 250 kilometrov. Cítim sa ako v lietadle aj vďaka tomu, že vo vlaku sú aktuálne informačné digitálne obrazovky, ktoré informujú nielen o rýchlosti, ale aj o polohe.
Bavlníkové a pšeničné polia sa mihajú za oknom a popritom popíjam silný čierny čaj, ktorý je tak typický pre túto krajinu. Vzdialenosť medzi Taškentom a Bucharou je viac než 600 kilometrov a vlak to prejde za necelé 4 hodiny. A koľko stojí lístok? 22 eur. Keď si zoberiem, koľko stojí vzdialenosť medzi Bratislavou a Košicami pomalším vlakom… Máte hlad a nechce sa vám ísť do reštauračného vozňa? Stačí privolať usmiatu zamestnankyňu a vybrať si z jedálneho menu.
Už ma proste hnevá, ako sa zodpovední politici vyhovárajú, že rýchlostné vlaky sú výsadou len pre bohaté krajiny. A pritom z nášho pohľadu zaostalé krajiny sú na tom lepšie a nastúpili cestu modernizácie. Aj v susednom Kazachstane, ktorý si spájame s filmom Borat, postavil cez 1000 kilometrov rýchlostných železníc! Kde robíme chybu? Keby radšej politici miesto slovíčok hrdo a zodpovedne spravili to, aby sme sa cítili hrdí a nehanbili sa za niektoré naše vlaky pred zahraničnými návštevníkmi.
Môj kamarát má ženu, ktorá pochádza z Číny a keď sa viezla našimi vlakmi, tak manželovi poznamenala. ,,Vy Slováci si neskutočne vážite svoju históriu. Stále jazdíte v historických vlakoch.“ Pritom Čína tiež patrí medzi krajiny, ktorá za 8 rokov postavili cez 5000 kilometrov rýchlostných železníc.
Možno som veľmi kritický k našim vlakom, ale stále sa pýtam, ako je možné, že chudobnejší Uzbekistan nás vyslovene predbehol. Ak mi neveríte, príďte sem a spoznajte krajinu, ktorá sa otvára svetu čoraz viac.
Chceš vidieť Uzbekistan a krajiny Strednej Ázie? Ako na to? Kde víza a čo vidieť? Pozri najprehľadnejšie cestovateľské informácie na Slovensku tu.
Nahlásiť chybu v článku