Keďže drogy ovplyvňujú neuróny a neurotransmitery, účinky môžu byť rôzne – od návalov energie a pocitov šťastia až po ťažké depresie, nechuť a závislosť. Pri pravidelnom užívaní dochádza aj k vážnym a trvalým poškodeniam zdravia. Ako na človeka vplýva napríklad kokaín či marihuana?

Kokaín

Táto droga patrí medzi stimulanty. Zvyšuje tep srdca, spôsobuje potenie, mení spánkové vzorce a do istej miery spôsobuje aj povznesenú euforickú náladu, čo je spôsobené vyplavovaním dopamínu do tela. Jedinec má pocit, že je neporaziteľný. Medzi zmámych užívateľov tejto návykovej látky patril napríklad Sigmund Freud. Veril totiž, že je to zázračný všeliek.

O kokaíne dokonca publikoval aj vedeckú prácu a vrelo ho odporúčal svojej rodine aj priateľom. V tom čase si ľudia neboli príliš vedomí negatívnych účinkov návykových látok a Freudov blízky priateľ, Fleischl-Marxow dokonca veril, že kokaín ho vylieči zo silnej závislosti od morfínu, ktorý sa dnes využíva v medicíne ako liek na utíšenie bolesti.

Ópium

Ópium sa bežne vyskytuje v niektorých kvetoch, ako napríklad v makoch. Vyrába sa z neho nejedna látka využívaná v medicíne, ale aj heroín. Najpopulárnejšie bolo ópium vo viktoriánskych časoch, kedy ľudia chodili do klubov, kde si ópium mohli kúpiť, užiť ho a len tak oddychovať.

Látka spôsobuje úľavu od úzkosti, utišuje bolesť a navodzuje pocit vznášania sa. Môže však vášne poškodiť orgány – konkrétne mozog, pečeň či obličky a spôsobiť problémy s pozornosťou a koordináciou. Medzi známych užívateľov ópia patril napríklad Marcus Aurelius a hovorí sa, že občas si spolu s mladým Winstonom Churchilom dopriala aj kráľovná Victoria.

Kanabis

Existuje niekoľko druhov kanabisu, pričom niektoré sa využívajú na medicínske účely, iné ako rekreačná droga. Rôzne rastliny obsahujú rôzne množstvo THC, teda tetrahydrcannabinolu, ktorý je účinnou látkou. Účinok látky sa mení od človeka k človeku, zapríčiňuje však vyplavovanie dopamínu  a norepinefrínu do tela.

Na jednej strane, dopamín je látka spôsobujúca pocit šťastia a eufóriu, norepinefrín však súvisí so stresom a môže vyvolávať úzkosť a paranoju. Okrem toho môže spôsobovať pocit odpojenia sa od reality.

Alkohol

Aj keď by ste si možno nemysleli, že patrí na tento zoznam, alkohol je jednoznačne drogou, a to ešte k tomu takou, ktorá spôsobuje spomalenie procesov v tele a funkcií mozgu, teda je opakom stimulantov.

Aj keď malá dávka alkoholu môže mať pozitívny efekt, vo väčšej miere spôsobuje neschopnosť koordinácie vlastného tela a reči, opäť sa to však mení od človeka k človeku. Niekto môže byť viac ospalý, niekto agresívny, niekto zas nešťastný.

Psilocybín

Látka obsiahnutá v psychedelických hubách patrí medzi halucinogénne drogy, čo znamená, že má schopnosť pozmeniť vnímanie reality. V porovnaní s inými drogami ostáva v tele človeka dlhšie a v niektorých prípadoch užitie spôsobuje, že pri ďalšom užití je na vyvolanie rovnakého efektu potrebná nižšia dávka látky. Psilocybín nevyvoláva len zrakové, zvukové či čuchové halucinácie, ale vyvoláva aj zmenu v emocionalite jedinca.

MDMA

Táto látka sa vyskytuje v troch formách – ako prášok, tabletka a kryštáliky a patrí do skupiny stimulantov a zároveň halucinogénov. Zvyšuje citlivosť a spôsobuje pocity eufórie, je však mimoriadne nebezpečná, keďže spôsobuje aj stratu pamäti, paranoju, apatiu, depresiu a problémy so zrakom.

LSD

Aj táto droga patrí medzi halucinogény a spôsobuje široké spektrum halucinácií, ba až stratu identity. Distribuuje sa vo forme malých tabliet a spôsobuje výrazné rozšírenie zreničiek, nechutenstvo a ospalosť. Okrem toho vyvoláva zmenu v emocionalite a spôsobuje halucinácie a delúzie.

Existuje veľké množstvo návykových látok a závislosť od nich je nebezpečná. Jednoznačne neodporúčame skúšať žiadnu z nich.

Pozri aj: Objavil ju náhodou, keď mu kvapla na prsty. Albert Hoffman vynašiel jednu z najužívanejších halucinogénnych drog, ktorá zmenila svet

psych2go