Detská psychika je veľmi krehká. Aj preto slová dokážu deti poriadne zraniť. Rodičia im často hovoria zaužívané vety, ktoré taktiež neznášali, keď boli deťmi. Preto by sme sa im mali vyvarovať. Detstvo má byť nádherným zážitkom, nie trauma na celý život.

Tiež ste tak neznášali, keď ste na takmer každú otázku dostali neuspokojivú odpoveď? Rodičia vás „odpinkali“ jednoslovnými odpoveďami, alebo vám hovorili, že nemáte byť zvedaví. No to je často práve tá najväčšia chyba. Ak deti stratia prirodzenú zvedavosť, stanú sa ľahšie ovládateľnými. Ľahko ich budú manipulovať média, celá spoločnosť. Budú plytvať časom na zbytočnosti a nebudú sa zaujímať o to, kam sa rúti táto spoločnosť. Akých viet by sme sa teda rozhodne mali vyvarovať?

#1 Mal by si počúvať dospelých

To naozaj?! Má dieťa počúvnuť toho nesympatického pána, ktorý ho ťahá ktovie kam? Má dať pusu tete, ktorá mu je krajne nesympatická? Dieťa by malo počúvať len rodičov. Aj to v prípade, že má k nim vybudovanú dôveru. Pretože žiaľbohu nie všetci rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie…

#2 Neplač!

A prečo? Dieťa má právo vyjadriť svoje emócie. Ak mu budeme „inštalovať“ program, v ktorom sú zakázané pocity, bude mať problém vyjadriť pocity aj v dospelosti. Preto chlapci plačú. Aj muži. Skôr sa dieťaťa spýtajme, prečo plače, no nezakazujme mu emócie. Má na ne plné právo!

#3 Nebuď lakomec!

Naozaj sa dieťa musí podeliť so všetkým, čo má? Na rozkaz, bez toho, aby to tak cítilo? Dieťa sa naučí prirodzene deliť, keď s ním zachádzame s rešpektom. Veď ani my by sme nasilu nedali druhému človeku mobil či kľúče od auta.

#4 Kto ťa to naučil?! Odkiaľ to máš?

Túto otázku dávame dieťaťu väčšinu keď vyparatí niečo nevhodné. Čo vám má však na to odpovedať? Veď experimentovalo. Lepšie sa je spýtať sa ho, prečo ho to vôbec napadlo. Tým vám skôr prezradí, z kade fúka vietor…

#5 Len sa pozri na to nádherné dievčatko! Mal by si si brať príklad z…

Tu si môžeme doplniť to, čo len budeme chcieť. No netreba zabúdať, že ani my, dospelí, nemáme radi porovnávanie. Miesto toho, aby sme dieťa porovnávali a dávali mu najavo, aké je nedokonalé, skúsme ho povzbudiť. „Milujem ťa. Verím, že to tiež dokážeš.“ Cítite ten rozdiel?

#6 Ja si to s tebou doma vybavím!

Naozaj chcete, aby sa dieťa bálo prísť domov? Nevyhrážajme sa dieťaťu! Miesto toho povedzme, že nás naozaj naštvalo čo urobil. Priamo. Nech vie, na čom je. Dieťa sa tak naučí prijať aj vaše pocity. A tiež bude rado, keď to budete mať čím skôr za sebou.

#7 Ešte si príliš malý na takéto otázky!

Dieťa ma právo na odpoveď. Keď sa vás na niečo pýta, je to znak toho, že je pripravené na svoju otázku počuť aj odpoveď. Samozrejme, adekvátne k jeho veku. Dovoľme mu pýtať sa! I keď jeho otázky môžu byť trošku otravné.

Dúfame, že vás dnešný článok inšpiroval!

Pozri aj: Za týchto 6 nevhodných vzorcov správania sa detí môže ich nesprávna výchova

brigthside.me